Cementový med – čo s ním?

Výskyt cementového (alebo tiež betónového a melecitózového) medu je vo včelárstve značne nežiaduci. Ide o med z medovice s nadmerným obsahom trisacharidu melecitózy, ktorý spôsobuje prílišnú kryštalizáciu. Tento med je problematický najmä kvôli nemožnosti vytáčania a preteže je neprístupný včelám.

Výskyt pre med škodlivej medovice

Medovica, ktorá je zodpovedná za vznik cementového medu, sa nachádza na väčšine stromov s voškami, aj keď sa pôvodne myslelo, že ide iba o medovicu smrekovcovú. V niektorých oblastiach sa s cementovým medom stretávame bežne než v iných. Často sa melecitózový med objavuje napríklad v niektorých častiach Rakúska.

V miestach, kde je výskyt menej častý, zaznamenávame najčastejšie cementový med na prelome leta a jesene (počas augusta a septembra).

Najväčšie nebezpečenstvo prináša cementový med, ktorý sa vyskytne tesne pred zazimovaním včelstiev, pretože zásoby tohto medu nedokážu včely využiť.

Neblahé účinky trisacharidu melecitózy

Ak si včely donesú do úľa medovicu s vysokým obsahom trisacharidu melecitózy, do troch dní prebehne v bunkách nadmerná kryštalizácia. Takýto med nemožno vytáčať, včely ho nemôžu odoberať, a ak nemajú dostatok iných zásob, hynú hladom či na hnačku.

Ak takúto medovicu zbierajú včely pred zazimovaním, je nutné podporiť ich zásoby 10-15 kilogramami bieleho repného cukru, čo približne zodpovedá 5-8 kilogramom medu, ktoré inak počas zimy včely spotrebujú.

Ako rozpoznať snášku cementového medu?

Ak naše včelstvá zbierajú medovicový med, po každej medovicovej snáške je vhodné skontrolovať, či med príliš nekryštalizuje.

Medzi prvé známky toho, že niečo nie je v poriadku, patrí matnenie lesklej hladiny nezaviečkovaných buniek s donesenou medovicou. Či dochádza k nadmernej kryštalizácii, môžeme overiť pomocou špáradla alebo stebla trávy.

Ak sa stane, že pri vytáčaní medu v medomete vylietavajú z plástov zátky, nie tekutý med, ide o signál nástupu cementového medu. Pri objavení zátok plásty dôkladne postriekame vodou, ktorá kryštáliky rozpustí – zabraňujeme tak aspoň na nejaký čas zacementovaniu celého plástu pri jeho návrate do včelstva. Potom med vytáčame čo najčastejšie a odobraté plásty príliš dlho neskladujeme.

Čo si počať s cementovým medom

V oblasti s veľmi častým (neustálym) výskytom melecitózového medu je možné umiestniť nad horný plodový nadstavec úplne prázdny nízky nadstavec, v ktorom včelstvo postaví medzistienky s cementovým medom. Po zahriatí obsahu prázdneho nadstavca (70-75 °C) sa vosk oddelí od medu, ktorý je potom vhodný na výrobu medoviny alebo v pekařstve.

Ak bola melecitózová snáška iba prechodná a pred zazimovaním skončila, a ak máme po ruke dostatok rezervných plástov, vyberieme z úľa plásty s cementovým medom a nahradíme ich plástami. Je nutné v plodisku ponechať krycie plásty (napríklad i s melecitózou), plásty bez výskytu cementového medu, plásty s plodom a plásty, v ktorých sa vyskytuje maximálne jedna tretina cementového medu. Po tomto úkone dodáme včelstvu 10-12 kg cukru na zakŕmenie. Zimný chumáč má tak dostatok cukorných zásob, ktoré môžeme dopĺňať aj na konci septembra, pretože zimovanie s cementovým medom prináša včelám oveľa viac nebezpečenstva. Ak včelstvo odmieta odoberať krmivo (zvyčajne sa to stáva, ak teplota klesne pod 10 °C), je nutné krmítko zatepliť.

Ak chcete cementový, respektíve melecitózový med zachrániť, takmer jedinou možnosťou je použiť separátor medu a vosku. Toto zariadenie ako jediné dokáže oddeliť vosk od medu bez prekročenia odporúčaných teplôt, a teda med je vhodný na ďalšie použitie alebo predaj.

Čistenie plástov s cementovým medom

Ak nevlastníme rezervné plásty, plásty s cementovým medom odviečkujeme a do buniek nastriekame vodu, ktorá sa postará o narušenie štruktúry melecitózového medu. Potom plásty úplne ponoríme do vody na 2-3 dni, po ktorých preležíme plásty. V prípade, že sa neuvoľnil všetok cementový med, máčanie opakujeme. Pre sladkú vodu, ktorú z vytáčaním získame, nemáme žiadne využitie, pretože sa vyznačuje nepríjemnou chuťou variacej košielky, spóry a podobne. Táto nepríjemná chuť sa nestratí ani pri výrobe medoviny alebo pri pálení na destilát.

Na jar sú samotné včely schopné plásty s cementovým medom vyčistiť. Potom, čo plásty nastriekame vodou a na 2–3 dni namočíme, môžeme na prelome marca a apríla vložiť do úľa blízko vchodu 2–7 plástov. Pri zimovaní v medníku je možné vložiť 8–10 plástov s cementovým medom. Pri používaní nadstavkových úľov umiestnime nadstavec s melecitózovými plástmi dospodu.

Včely tekutú časť spotrebujú alebo prenesú nad plodové telo, nepotrebné kryštáliky vyhodia z úľa von a my získame čisté plásty. Tento spôsob čistenia sa môže použiť tiež pred dokončením utvárania zimných zásob v prípade, že sa melecitózny med objavil v júli alebo začiatkom augusta.

Následky nezájmu včelára o cementový med

Ak by sa včelár nestaral o výskyt cementového medu vo svojich úľoch, jeho včelstvá by mohli počas zimy ľahko zahynúť. Práca s čistením cementových plástov za záchranu včelstiev určite stojí.