Ohliadnutie za XXI. kongresom Apislavie
Čo kongres v Alma v Kazachstane priniesol ako celok pre európskej, prípadne české včelárstvo. Musím konštatovať, že takmer nič. účasť síce bola vysoká, veď zo 17 krajín sa plenárneho zasadnutia zúčastnilo 15 členských štátov. To ale bolo hlavné a viacmenej jediné pozitívum. Inak sa po celú dobu plenárneho zasadnutia účastníci zaoberali vnútornými záležitosťami tejto organizácie a nie riešením problémov, ktoré súčasné včelárstvo trápia. Snáď ospravedlnením môže byť len to, že v dôsledku rôznej legislatívy možno len ťažko skĺbiť riešenie problémov v krajinách EÚ a v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ. Napríklad v krajinách EÚ je zakázané vo včelárstve použitia antibiotík. Na kongrese v rámci výstavy ponúkala ruská firma desiatky liekov na báze antibiotík, sulfonamidov a chemoterapeutík na použitie vo včelárstve. Je samozrejmé, že chovatelia včiel v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, tieto prípravky používajú. V takýchto prípadoch sa dohodnúť na spoločnom postupu tlmenie chorôb alebo na obsahu rezíduí liekov vo včelích produktoch je nemožné.
Zamietnutý návrh
Jedným z hlavných vnútorných problémov Apislavie nie je platenie
členských príspevkov, čo bolo charakteristické v minulom období, ale koho
prijať za nového člena. V niektorých východných krajinách vzniká mnoho včelárskych
spolkov, ktoré chcú do Apislavie vstúpiť. To naráža na silný odpor spolkov zo
krajín, ktoré sú už členmi Apislavie, a bráni tak vstupu tým ostatným. rokovania
bola tak zdĺhavá, že nebolo prijaté ani spoločné uznesenie. Česká delegácia vo
svojom vystúpení v pléne jednak zoznámila delegátmi sa včelárstvom v
Českej republike a ďalej navrhla, aby sme spoločne na kongrese svetovej včelárske
organizácie Apimondia, ktorý sa bude konať v roku 2017 v Turecku, presadzovali
zriadenie komisie pre prácu s mládežou a zároveň, aby jej predsedom bol RNDr.
Jiří Pizay. Pri realizácii tohto zámeru by sa Jíří Pizay stal automaticky členom
výkonného výboru tejto svetovej včelárskej organizácie. Aj keď vo svojom prejave
prezident Apimon-die Philip McCabe za jednu z hlavných príčin problémov svetového
včelárstvo označil tiež vysoký vek včelárov, tento náš návrh nebol prijatý.
Vydarenou časťou XXI. kongresu boli prednášky pojednávajúce o apiterapii, chovu
včiel, včelárske významných rastlinách a o problémoch svetového včelárstve. je
škoda, že prednášky z oblasti apiterapie prebiehali paralelne s plenárnym
zasadnutím, takže sme sa ich nemohli zúčastniť. Najviac poslucháčov prilákalo
posledná téma. Veď aj prednášajúci boli zárukou vysokej kvality - prezident
Apimondia Philip McCabe z Írska, Etienne Bruneau z Belgicka, predseda komisie
Apimondia pre včelársku technológiu a kvalitu a ing. Robert Chlebo zo
Slovenska, sekretár Apislavie. Lektori sa vzácne zhodli na hlavných problémoch
súčasného svetového včelárstvo, ktorými sú boj s chorobami a udržanie dobrého
zdravotného stavu včelstiev, falzifikácia včelích produktov, otravy včiel a
podvýživa včelstiev spôsobená peľovou monodiéta. Ako ďalšie problémy uviedol
prezident Apimondia zvyšujúce sa náklady do včelárenie a už spomínaný vysoký vek
včelárov.
Varujúce zistenie
Úvodná časti referátov boli venované významu včiel v oblasti opeľovanie rastlín. Podľa FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) bolo konštatované, že 90% svetovej potravy zaisťuje 100 rastlinných druhov. Z toho je 71 opeľovanie včelami. V tejto súvislosti o to viac vyniká konštatovanie, že v najbližších 50 rokoch bude ľudstvo potrebovať viac potravy ako v predchádzajúcich 10 000 rokoch. Preto je alarmujúce súčasnej veľké hynutie včelstiev nielen v Európe, ale v celom miernom pásme našej planéty. V Európe bol prijatý projekt COLOSS (colony losses), ktorý v jednotlivých krajín sleduje nielen zimné, ale aj jarné a letné straty vrátane ich príčin. V projektuje zapojilo 17 európskych krajín (naše republika sa bohužiaľ v roku 2013 do projektu neprihlásila), takže o stave včelárstvo v týchto krajinách sú presné údaje. Priemernej straty včelstiev v roku 2014 a 2015 predstavovali v Európe 17,4% a pohybovali sa v rozmedzí od 5% v Nórsku a Macedónsku až po viac ako 20% v Rakúsku a Belgicku. Z príčin dominujú choroby včiel, najčastejšie Varroáza, mor včelieho plodu, nosemóza a hniloba včelieho plodu. Na druhom mieste sú udávané zootechnickej príčiny, ako je strata matky, hladovania a slabosť včelstiev. Na treťom mieste sú otravy a len nepatrné percento predstavujú neznámej príčiny.
Varroáza a MVP
Pretože v príčinách hynutie včelstiev jednoznačne dominuje
Varroáza, bola jej venovaná najväčšia pozornosť. Boli porovnávané nielen spôsoby
tlmenie, ale aj účinnosť jednotlivých látok. Najúčinnejšia je amitraz a fiuvakinát
(Účinnosť je vyššia ako 95%), existuje tu však reálne nebezpečenstvo rezistencie
roztočov a vzniku rezíduí vo včelích produktoch. Tymol vykazuje účinnosť od 74
do 95%, pričom sa upozorňuje, že pri teplote vyššej ako 30 stupňov Celzia
existuje nebezpečenstvo úhynu včelstiev. Kyselina mravčia ničí roztoče Varroa
destructor v závislosti na vonkajšej teplote od 60 do 95%. Kyselina šťaveľová vo
forme postrekuje účinná v rozmedzí od 82 do 95%. Hopguard II (pásky napustené
extraktom z chmeľu) majú účinnosť 75-88%. Odstraňovanie trubčího plodu zníži
napadnutie včiel roztočom Varroa destructor od 10 do 33%. Výmena matiek v dôsledku
vyššej vitality znižuje napadnutie včelstiev od 18 až do 41%. posypanie včiel
práškovým cukrom a rovnako tak sieťové dno u úľov znižujú napadnutie včiel o menej ako
10%. Bez vplyvu na intenzitu napadnutia včiel je výmena plástov. naopak prerušenie
plodování vo včelstve zvyšuje účinnosť všetkých liečebných zákrokov.
Na druhom mieste ako príčina hynutie včelstiev v dôsledku chorôb, je mor včelieho
plodu. Preto v súčasnosti Slovenský zväz včelárov usiluje o plošné vyšetrenie všetkých
včelstiev v našej republike na pôvodcu tohto ochorenia. Dôvodom je skutočnosť,
že presne nepoznáme stav ochorení. My vieme o ochorení vo väčšine prípadov,
kedy sami chovatelia včiel mor včelieho plodu zistí. V poslednej dobe ale vieme, že
spory pôvodcu moru včelieho plodu sú u určitého malého počtu včelstiev prítomné
v malom množstve, bez toho aby sa klinicky mor včelieho plodu prejavil. tieto spory
"Čakajú na svoju šancu", ktorá vzniká pri oslabení včelstiev Varroa destructor, otravou,
prípadne peľovou podvýživou, aby sa ochorenie klinicky prejavilo. Ak by
chovateľ včiel vedel, že jeho včelstvá sú takto ohrozená, môže ochorenie
predísť dôkladnou výmenou diela a dezinfekciou úľov. Tieto predpoklady plne
potvrdila zistenia v Litve. Tam pri plošnom laboratórnom vyšetrení včelstiev v
roku 2014 boli spory Paenibacillus Lawa zistené u 18,8% a v roku 2015 už u
28,8% včelstiev bez u nich boli zistené klinické príznaky choroby.
Po chorobách je druhou vážnou príčinou ohrozujúce včelárstvo falzifikácia medu. od
roku 2007 do roku 2013 sa stavy včelstiev vo svete zvýšili len o 8% a naopak
export medu vzrástol za rovnaké obdobie o 61%. Zároveň v týchto rokoch výrazne
vzrástol vývoz fruktozového sirupu z Číny do ázijských krajín vyvážajúcich med. V
tejto súvislosti uvádzajú laboratória skutočnosť, že 25 až 30% medov je
falzifikovaných.
Pesticídy a neonikotinoidy
V intenzívne poľnohospodársky obrábanej krajine sú ďalšie vážnu
príčinou hynutia včelstiev otravy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnanie
toxicity používaných pesticídov, a to ako v poľnohospodárstve, tak vo včelárstve.
Ak u predtým používaného lieku Dinocid na báze DDT vyjadríme toxicitu
pre včely indexom 1, potom amitraz má index 2, coumaphos v prípravku Perizin je 9
krát toxickejší, a tau-tau fluvalinát v prípravku Apistan je dokonca 13,5 krát
toxickejší ako DDT. Najviac sú pre včely jedovaté neonikotinoidy s nejvěší
toxicitou imidac-lopridem v prípravku Gaucho, ktorý má index toxicity k DDT - 7
297. To znamená, že uvedený prípravok je 7 297 krát toxickejší, ako predtým
používaný Dinocid. Z prehľadu jasne vyplýva, že z uvedených akaricídov, s
výnimkou organických kyselín, ktoré používame k tlmeniu varroázy, je najmenej
toxický amitraz. To ale neznamená, že ho môžeme používať neobmedzene. vždy musíme
dodržiavať odporúčanú koncentráciu i spôsob jeho použitia.
Na priebeh ochorenia, otráv a celkovú kondíciu včelstiev má vplyv správna výživa,
predovšetkým v bielkovinové oblasti. Strata pestrosti peľovej výživy s prevahou
jedno-druhových peľov je ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňuje stavy
včelstiev. Ako východisko zo súčasnej situácie uviedli prednášajúci pokračovanie v
projektu COLOSS monitorovaním príčin strát včelstiev, zaistením peľovej
rozmanitosti (projekt CSI Pollen), štúdiom genotypu európske včely v projekte
SmartBees a štúdiom príčin poklesu divokých opeľovačov v projekte COST. okrem
týchto projektov je potrebné väčšie medzinárodná spolupráca včelárov, ich ďalší
vzdelávanie, podpora ekologického poľnohospodárstva a zavádzanie kvitnúcich biopásů.
Neoddeliteľnou súčasťou je boj s falzifikáciou medu.
MVDr. Miloslav Peroutka, podpredseda ČSV, z.s.
& Nbsp;