Úle Optimal

Úľ Optimal je nástavkový úľ štvorcového pôdorysu, ktorý podporuje moderný spôsob chovu a ošetrovania včelstiev. Jeho základnou časťou je Varroa dno s vysokým podmetom a so spodným uzatvárateľným vetraním. Môžete si zvoliť nízke alebo vysoké nástavky, prípadne použiť rámiky vysoké 35 cm do dvoch nízkych nástavkov. Nástavky sú navrhnuté pre 11 ks rámikov so stredovou roztečou 37 mm. Medzi stenou nástavku a rámikom je veľmi praktická manipulačná medzera. Konštrukcia úľa Optimal je veľmi premyslená a zaisťuje, že nič nevyčnieva, čo oceníte pri uložení úľov na podstavcoch alebo pri kočovaní. Investujte do úľa Optimal a zažite radosť z chovu silných a zdravých včelstiev.

Niečo z histórie Optimalu: V rokoch 1980 a 1981 členovia Kroužku nízkonástavkového včelárenia pri ZO ČSV Brno-mesto zhrnuli svoje predstavy o ideálnom úli do návrhu, ktorý bol publikovaný v časopise Včelařství (č. 5 a 6/1981). Špecifikácie úľa Optimal: Vonkajší pôdorys: 485 × 485 mm, vnútorný pôdorys: 435 × 435 mm, Hrúbka steny: 25 mm, Počet rámikov: 11 ks, dĺžka rámika: 420 mm. Rozteč mezistien: 38 mm. Navrhované boli tri výšky rámikov (170, 275, 300 mm), ale väčšina včelárov si pre svoje výhody zvolila nízke nástavky (170 mm). Cieľom bolo zjednotenie úľových systémov v Československu a strednej Európe na rámikoch dĺžky 420 mm.

Úľ Optimal 42 x sa pýši štvorcovým pôdorysom, ktorý pojme 11 rámikov. Aj keď je nadstavba štvorcového tvaru, včelárenie v Optimale prebieha len na studenú stavbu. Charakteristickým znakom tohto úľa je stredová rozteč rámikov so šírkou 38 mm, čo je o 3 mm viac než u iných úľových systémov. Optimal úľové zostavy sú zvyčajne vyrábané ako nezateplené a bezfalcové, so stenou o hrúbke 2,5 cm. Rámiky vo výške 27,5 cm a 17 cm umožňujú kombinované včelárenie – vyššia nadstavba slúži ako plodisková časť a nižšie nadstavby ako medníky. V originálnom Optimale sa používajú Hoffmanove rámiky. Často sa tiež stretnete s tzv. vnútorným viekom, ktoré obsahuje kruhový otvor pre kŕmenie alebo vizuálnu kontrolu včelstiev. Tento druh úľa je populárnejší na Slovensku, kde sa dané rozmery označujú ako B (42 x 27,5) alebo 1/2 B (42 x 17) a niekedy aj ako Tatran.

Nadstavkové úle vznikli kedysi z prázdnych debien od whisky. Osadníkom Ameriky tieto debničky ponúkli jednoduchú a lacnú možnosť chovať včely. Neskôr pán Langstroth tieto debne upravil a dal im poriadok. Tak vznikli nové možnosti postupov pri starostlivosti o včelstvá. Dnes už nie je tak dôležitá otázka úľov - významnejší je spôsob (metodika) starostlivosti. Hľadá sa jednoduchosť, ľahkosť, variabilita. Nadstavkové úle - bez rozdielu rozmerov a prevedení - jednoduché postupy starostlivosti o včelstvá výrazne podporujú.

Významné konštrukčné prvky optimalu

Úľová sústava Optimal má niekoľko konštrukčných vylepšení, ktoré vychádzajú z poznania biológie života včiel a vyhovujú aj chovateľovi, čím prekonávajú iné nadstavkové úľové typy vrátane svetovo najrozšírenejšieho úľa Langstroth. Je pritom dobrým kompromisom medzi potrebami včiel a požiadavkami včelára na úľ.

1. Väčšia šírka rámika (s medzerovníkmi), čiže rozteč stredov meziostí

Oproti iným úľom činí 38 mm, čo prináša výhody:
- kompenzuje silnejšiu mezistenu z výroby proti prírodnej mezistene vytvorenej včelami voľnou stavbou diela
- znižuje množstvo buniek nevyužitých na plodovanie v prípade prehnutia mezisteny
- bunky sú v priemere hlbšie, čím sa vytvárajú väčšie meziplástové uličky a pôsobí to protirojovo, bunky môžu byť na plodovanie viackrát zakladené bez zmenšenia priestoru pre vyvíjajúce sa robotnice - viď informácie o veľkosti buniek na starých plástoch
- do plástu s hlbšími bunkami sa zmestí viac medu
- plásty s hlbšími bunkami sú pevnejšie

Väčšia rozteč plástov než v našich úľoch obvyklých 35 mm je pri voľnej stavbe diela včelami bežná, a to tým viac, čím silnejšie je včelstvo, ktoré buduje dielo. Dokladujú to merania voľne stavaných plástov v nadmierne priestranných boxoch, autorov Taber a Owens z r. 1970 - viď výber z ich práce (tab. III. a IV.).

2. Spojitosť diela cez viac nadstavkov

Medzi rámikmi nadstavkov (od dolnej latky po hornú latku v nadstavku nižšie) je minimalizovaná medzera na 8-10 mm. Rámik má 14 mm ťažkú spodnú latku (pozri nasledujúce dve fotografie), preto k nej včely plást zvyčajne pristavia a čiastočne alebo úplne nastaví bunky aj cez ňu. Horná latka postačuje silná len 10 mm. Vďaka týmto trom konštrukčným prvkom včelstvo ľahko zvláda horizontálnu medzeru medzi vrstvami rámikov a dielo považuje za takmer spojité.

3. Štvorcové plodisko

Štvorcový pôdorys úľa má niekoľko výhod z hľadiska technického aj z hľadiska biológie včely hlavne pre plodiskovú časť úľa.
Včely sú veľmi prispôsobivé, dokážu žiť v priestoroch o najrôznejších tvaroch. Nicméně je pre nich výhodné, ak môžu vytvoriť hniezdo v pôdoryse o tvare kruhu. Tomu najlepšie zodpovedá kruhová zvisle orientovaná dutina, pre rozbiehavé dielo (s rámiky) potom štvorcový tvar nadstavku (v pôdoryse). Na základe mnohých skúseností a výpočtov bol pre nadstavok Optimalu zvolený štvorec pre 11 rámikov 420×170 mm, s vnútorným rozmerom 435×435 mm. Pri hrúbke steny nadstavku 25 mm je potom jeho vonkajší rozmer 485×485 mm. Výhoda opísaného riešenia pre včelstvo je jasná z nasledujúcich schém.

To, že včelstvo udržuje kruhový tvar hniezda, ak mu to situácia umožňuje (veľkosť a tvar priestoru úľa), dokazujú dve nasledujúce fotografie z decembra 2004, zachytávajúce zimný strapec včiel v hornom nadstavku Optimalu po odložení strechy pod priehľadnou fóliou pri vonkajšej teplote -2°C.

4. Priestrannosť úľa

Veľkosť - rozmery vnútorného priestoru úľa je taktiež významná. Včely sa jej vedia prispôsobiť. Malý úľ brzdí rast včelstva, čo môže viesť k tomu, že nie sú využité jeho schopnosti v priaznivých podmienkach, resp. podporuje rojenie. Ide o vertikálny aj horizontálny rozmer úľového priestoru. Vertikálny rozmer sa dá v nadstavkovom úli meniť ľahko pridaním celého nadstavku. Horizontálna veľkosť ale musí byť "akurát" a pevne stanovená, pretože od nej sa odvodzujú rozmery ďalších úľových častí (dna, kŕmidlá, strechy), medzistien, medometu, pomôcok a iného vybavenia prevádzky. Preto určenie pôdorysného tvaru nadstavku je dôležité aj z technického hľadiska.

5. Stena úľa - nadstavku

Bola zvolená jednoduchá, z dreva o sile 25 mm. Vzhľadom na pomerne veľký pôdorysný rozmer nadstavku je význam izolácie úľových stien u Optimalu malý. Navyše sa predpokladá chov silných včelstiev v tomto úli, pre ktoré je význam izolácie úľovej steny oveľa menší ako pre slabšie včelstvá v malých úľoch. V kombinácii s očkom v nadstavku je jednoduchá stena výhodná, pretože umožňuje včelám rýchlo reagovať na oslnenie. Tieto predpoklady prax uplynulých 25 rokov prevádzky Optimalov v podstate potvrdila.

Medzičasy významu úľovej steny pre včelstvo v zime sú už dávno objasnené - viď preklad článku Prof. Corkinsa z roku 1932: včelstvo priestor úľa v zime nevyhrieva, dokonca lepšie zimuje v chladnejšej zime alebo fázach zimného obdobia.

Dostatočne silné včelstvá zvládajú aj jarný rozvoj v jednostenných úľoch a nemusí sa to nepriaznivo prejaviť ani v ich výkonnosti (produkcii medu), ako napríklad naznačujú naše viacročné porovnávania silne zateplených a nezateplených Optimalov.

Vznik úľovej sústavy Optimal

Včelári z Brna a okolia vždy patrili k pokrokovým. Schádzali sa na debatách, vymieňali si skúsenosti s rôznymi spôsobmi včelárenia, pomôckami a technikou, s kočovnými praktikami, a pod. Mnohí usilovali o to, aby pre nich včelárenie bol nielen príjemný koníček, ale aj ekonomicky zaujímavý. Boli si vedomí toho, že týmto požiadavkám vyhovuje iba moderný nadstavkový úľ a zodpovedajúce metódy chovu včiel v ňom. Lenže - taký u nás nebol. Najrozšírenejší úľ Táchovský mal rad nedostatkov, iné boli príliš ťažké. Zároveň väčšina včelárov si nedokázala predstaviť iné než poriadne izolované úle pre svoje včelstvá.

Na Slovensku v 60. a 70. rokoch min. storočia včelárčil v nízkonadstavkovom úle s rámikmi 42×17 cm pán Valent a publikoval v časopise Včelár niekoľko článkov o svojom spôsobe včelárenia v tomto úle s 10 rámikmi v nadstavku, ktorý nazýval "Éčko". V roku 1976 prišiel s myšlienkou nízkonadstavkových úľov s jednoduchou stenou Jindřich Boháč. Jeho používaný úľ mal 10 rámikov 39×17 cm, no ukázalo sa, že nebol dostatočne priestranný pre silné včelstvá a mal niekoľko konštrukčných nedostatkov.

V rokoch 1979-1981 z diskusií okolo problematiky nadstavkových úľov v Brne vykrystalizoval požiadavok navrhnúť konštrukciu nadstavkového úľa, ktorý by nadväzoval na vývoj úľových sústav nielen v Československu, ale mohol by sa perspektívne stať aj jednotiacim úľovým typom v strednej Európe. Tak vznikla najprv malá skupina včelárov pod vedením Dr. Ptáčka - Krúžok nízkonadstavkového včelárenia. Poměrne krátko po rade pracovných schôdzach vzišiel návrh modernej úľovej sústavy. Jej základom bol nadstavok so štvorcovým pôdorysom a jednoduchou drevenou stenou o sile 25 mm, spočiatku nízky na 11 rámikov 42×17 cm o priemernej šírke 38 mm. To bol nový konštrukčný detail (rámiky sa dovtedy vyrábali o šírke 35 mm), umožňujúci vytvoriť štvorček pri 11 rámikoch v nadstavku a pri dostatočnej rezerve manipulačnej uličky pri stenách nadstavku. K tomu bol pridaný vysoký nadstavok na slovenské rámiky B, tj. 42×27,5 cm a nadstavok na rámiky 42×30 cm a ponechala sa možnosť pri zachovaní rozmerov pôdorysu zvoliť aj iné výšky nadstavkov (rámikov). K nadstavkom boli dopracované aj návrhy konštrukcie úľového dna, klopitka, kŕmidla a veka s tým, že môžu byť rôzne vykonania, a že je možné kedykoľvek ich vylepšiť.

Návrh úľovej sústavy Optimal bol zverejnený v 5. a 6. čísle časopisu Včelárstvo v roku 1981 (tu je návrh). Záujemcov o novú úľovú stavebnicu a metódy chovu včiel v nej pribúdalo. Krúžok sa rozrastal a začal vydávať vlastný spravodaj. Jeho pôsobenie sa rozšírilo na celé vtedajšie Československo. Členom krúžku sa mohol stať každý včelár - záujemca o moderné metódy včelárenia v nadstavkových úľoch, bez ohľadu na to, v akých úľoch včeláril.

Údaje o činnosti krúžku nízkonástavkového včelárstva v Brne

Krúžok bol založený v Brne pri ZO ČSV Brno-mesto v novembri 1980. Predsedom krúžku bol RNDr. Vladimír Ptáček. Spočiatku mal krúžok 10 členov z radov brnianskych včelárov, po 7 mesiacoch činnosti viac než 80 členov z celého Československa. Koncom roka 1981 mal krúžok 94 členov, v decembri 1983 to bolo 153 členov a v marci 1985 potom 217 členov.

Krúžok združoval záujemcov o chov včiel v nízkonástavkových úľoch. Cieľom krúžku bolo poskytnúť záujemcom dostupné informácie z literatúry, od iných včelárov aj medzi sebou navzájom o metódach chovu produktívnych včelstiev v nástavkových, zvlášť nízkonástavkových úľoch a tiež vytvoriť návrh úľa majúceho šancu postupne zjednotiť rôzne nástavkové úle na jednom úľovom systéme v Československu a prípadne aj v strednej Európe. Návrh takéhoto úľového systému bol vypracovaný od jesene 1980 do jari 1981 pod názvom Optimal. Okrem nízkych nástavkov obsahoval aj nástavky na vysoké rámiky (42×27,5 a 42×30 cm). Návrh úľovej sústavy Optimal bol predložený včelárskej verejnosti vo Včelárstve č. 5 a 6/1981 (tu je návrh).

Predchodca úľa Optimal mal v niekoľkých exemplároch v prevádzke niekoľko rokov Dr. Ptáček vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave krmovinárskom v Troubsku pri Brne. Ten sa od návrhu Optimalu z r. 1981 líšil len v niekoľkých detailoch. V októbri 1981 sa konal v Brne v sále hotela Slovan celoštátny racionalizačný aktív, kde bol Optimal už vystavovaný. Rovnako na výstave konanej pri príležitosti osláv 130. výročia organizovaného včelárstva na Morave v októbri 1984 v priestoroch Stadiónu bol tento úľový systém prezentovaný. O sústavu Optimal bol pri všetkých príležitostiach značný záujem a mnohí včelári do Optimalov postupne previedli svoje včelstvá.

Krúžok vydával vlastné spravodaje, ktoré boli rozosielané všetkým prihláseným členom po celej republike. Prvý spravodaj vyšiel v júni 1981. Spravodaj vychádzal nepravidelne, 2 až 3-krát ročne. Boli v ňom tlačené okrem organizačných informácií aj návody na osadenie nízkonástavkových úľov a na včelárenie v nich, preklady dôležitých zahraničných článkov o chove produktívnych včelstiev a o včelárení v nástavkových úľoch a prehľady odporúčanej literatúry na samostudium, skúsenosti niektorých členov krúžku, odpovede na otázky, rôzne praktické rady, atď. V 6., 7. a 8. spravodaji bola vytlačená kompletná dokumentácia úľa Optimal pre tri výšky nástavku. Posledný, jedenásty, spravodaj vyšiel v marci 1985.

V dobe mimo sezóny sa konali v kaviarni Múzeum každý mesiac od októbra do marca besedy členov krúžku o nástavkovom včelárení. Tiež sa uskutočnilo niekoľko stretnutí na včelniciach s nízkonástavkovými úľmi a besedou, z ktorých prvé bolo v Troubsku 11. apríla 1981 za účasti 19 členov krúžku (viď informácie vo Včelárstve č.6/1981, str. 164). Aj keď od marca 1985 spravodaj už nevychádzal kvôli početnému členstvu a náročnosti na jeho vydávanie, tlač a rozosielanie, besedy krúžku sa v mimosezónnom období v Brne naďalej konali až do apríla 1989 s účasťou nielen jeho brnianskych členov.

Koncom roka 1982 bola vyhodnotená anketa medzi členmi krúžku mapujúca stav ich včelárenia po prvej celej sezóne od zverejnenia návrhu sústavy Optimal. Dotazníky poslalo 1/3 členov s týmito výsledkami:

Medzi členmi bolo 69 úľov Optimal, 47 úľov s rámikmi 39×17 cm, 87 nízkonástavkových úľov s rámikmi iných rozmerov, celkovo 203 nízkonástavkových úľov. Skúsenosti s nízkonástavkovými úľmi uvádzali členovia krúžku väčšinou ako dobré, zlé boli obvykle v prípade, že sa im ešte nepodarilo vybudovať v nich dostatočne silné včelstvá.