Choroby včiel

Varroáza

Varroáza je včelí choroba spôsobená roztočom Varroa destructor. Samička je 1,2 mm dlhá, má oválny tvar a hnedú farbu. Varroa destructor má 4 páry nôh s prísavnými poduškami. Roztoče prenášajú včely na svojom tele, ale k prenosu môže dôjsť aj s rámikom. Šíria sa preletom na tele včely do cudzieho úľa. Včely sa zalietavajú do cudzieho úľa najmä z dôvodu vykradnutia zásob slabému včelstvu. Roztoče môžu rozširovať aj trúdy, ktoré prelietajú z jedného úľa do druhého a včely im v tom nebránia a do úľa ich vpustia.

Životný cyklus Varroa destructor. Najprv sa oplodnená samička nechá zaviečkovať spoločne s larvou v trúdej bunke. Trúdovú bunku si samička vyberá preto, že trúdov vývoj trvá najdlhšie. Po zaviečkovaní nakladie vajíčka, z jedného sa narodí jeden samček a niekoľko samičiek, v bunke sa spária a samček uhynie. Roztoče sajú z včelích kukiel aj dospelcov hemolymfu, čiže krvomízu, ktorá včelám prúdi v tele. Včely sa potom liahnu s rôznym druhom poškodenia alebo dokonca mŕtve.

Varroáza v súčasnej dobe páchá najväčšie škody na včelstvách. Varroa destructor sa pôvodne priživoval len na Včele indickej. Človek ho však zavliekol do Európy a tak začal útočiť aj na Včelu medonosnú. Varroa destructor prenáša iné choroby na včelách.

Boj proti varroáze prebieha po celý rok. Musíme poznať, v akej miere sa roztoč Varroa vyskytuje vo včelstvách, a na základe toho podávame lieky. Pre presný postup ako ošetrovať včelstvá a získať lieky kontaktujte miestny ČSV.

Mor včelieho plodu

Mor včelieho plodu je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Paenibacillus larvae, ktorá žije v čreve lariev. Larvy uhynú a celé včelstvo početne slabne. Baktérie sa šíria sporami, ktoré sa na včelom diele prejavujú dierami vo viečkach buniek, pod ktorými je rozložená kukla. Tieto spory sa však môžu rozširovať aj z pomôcok a náradia, ktoré prišli do kontaktu so stanovišťom infikovaným morom. Účinná liečba zatiaľ nie je, a preto je potrebné zasiahnuté včelstvá zlikvidovať spálením všetkého, čo mohlo byť infikované, a vyhlásením 5 km ochrannej zóny od miesta výskytu nákazy, kde sa nesmie so včelstvami kočovať ani nijak pohybovať.

Paralýza včiel

Paralýza včiel je vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje napríklad pytlíčkovitým plodom, zakrpatenými krídlami včiel, černajúcimi matečníkmi atď. Na prenose vírusových ochorení sa podieľa hlavne roztoč Varroa destructor. Český názov pre toto ochorenie je Paralýza včiel.

Nosematóza včiel

Nosematóza včiel je hubové ochorenie tráviaceho traktu dospelých včiel. Spôsobuje ho huba, ktorá sa množí v žalúdku včely. Ochorenie vzniká v dôsledku toho, že včely nedokážu dostatočne stráviť potravu cez zimu. Väčšinou vzniká pri ponechaní medovicového medu v úli. Keď včely začnú káliť v úli, začína sa v ňom množiť huba. Liečenie sa prevádza inštaláciou odparnej dosky s kyselinou mravčou.

Zvápenatenie včelieho plodu

Zvápenatenie včelieho plodu je hubové ochorenie, keď sa larvy včiel infikujú potravou. Ochorenie sa prejavuje v ich črevách. Huba Ascosphaera apis spotrebováva všetku potravu, ktorú larva dostane, a nakoniec ju zcela vyhladí. Potom prerastá a požiera celé telo, ktoré "zvápenatie". Farba múmií býva najčastejšie biela alebo rôzne odtiene šedej. Spóry prežívajú až 15 rokov. Ochorenie možno liečiť odparnými doskami kyseliny mravčej, predchádzanie spočíva v častej obmene včelieho diela, tak aby nezostávali staré čierne plásty, ktoré môže ochorenie prenášať.

Včelí škodcovia

Zavíjač voskový a Zavíjač malý sú škodlivé mole, ktoré sa živia voskom. Vosk vyžierajú larvy, ktoré vyžierajú len včelie dielo, teda bunky. Roztavený vosk už nežerú. V úli tieto škodce včely likvidujú, problém však nastáva v skladoch voskových plástov. Zavíjač nemá rád prievan, a preto je vhodné skladovať plásty v prievane. Ďalšou obranou proti zavíjačovi je skladovanie plástov v miestnostiach s teplotou nižšou ako 10 °C, kedy sa zavíjač pri tejto teplote už nevyvíja. Najlepším spôsobom je však sírenie plástov. Sírenie prebieha mimo úľa.

Vtáky, myšovití, piskorovití, iné savce

Hmyzožravé vtáky škodia väčšinou na úľoch, klovajú v nich totiž diery a kazia podstatu celého úľa. Aj pri opakovanom opravovaní úľa si vtáky nedajú pokoj a úle stále znehodnocujú. Myšovité a piskorovité si hľadajú predovšetkým počas zimy v úli obydlie. Včely sú v zimnom chumáči, ktorý je len v časti úľa. Preto nemôžu vyhnať votrelca von. Títo škodcovia si v úsilí vybudovať obydlie stavajú svoje hniezda aj z plástov a môžu spôsobiť značné škody na úli. Piskory sú na rozdiel od myší hmyzožravé, preto môžu spôsobiť škodu aj na včelách. Na obranu proti nim sa na jeseň dáva mriežka na česno, ktorá znemožní vstup týchto škodcov do úľa.