Včela medonosná (Apis mellifera)
Vedecká klasifikácia, kmeň: článkonožce, trieda: hmyz, rad: blanokrídlovce, podrad: štíhlozubci, čeľaď: včelovité, rod: včela, binomické meno Apis mellifera
Včela medonosná - Apis mellifera žila pôvodne len v Európe, Ázii a v Afrike. Až v 17. storočí bola dovezená do Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu. Včela medonosná si hniezda stavia na chránených miestach, jednotlivé plásty sú umiestnené vedľa seba.
Včela medonosná má najväčšie hospodárske využitie. Včela kvetná (Apis florea F.) žije iba vo voľnej prírode v Ázii. Včela zlatá (Apis dorsata F.) žije v horských oblastiach Indie.
Včelie telo sa skladá z troch hlavných častí: hlava, hruď a bruško, ktoré sú od seba oddelené zúžením, čo umožňuje pohyblivosť. Oporu svalom poskytuje vnútorná kostra. Včela má dve zložené oči po stranách hlavy a tri jednoduché oči na vrchu temena. V porovnaní s ľudským okom je u včiel horšie rozlišovanie farieb. Napríklad zle rozoznáva červenú farbu. Na rozdiel od človeka však vidí ultrafialové farby, čo využíva pri hľadaní kvetov. Na videnie používa iba zložené oči, jednoduché oči používa len na svetelné dráždenie. Tvar včelej hlavy je u matky srdcovitý, u robotníc trojuholníkový a u trúda kruhovitý.
Včelie tykadlá sú dve článkovité orgány v strede prednej strany hlavy. Na včelích tykadlách sa nachádzajú čuchové a hmatové orgány. Tykadlá robotníc sú zložené z 12 článkov, u trúdov z 13.
Včelia hruď má v larválnom vývojovom štádiu 3 hrudné články, v dospelosti má včela hruď zloženú zo 4 článkov. Pri prestavbe orgánov v štádiu kukly sa prvý brušný článok presunul k hrudi a využil sa na stavbu jej zadnej časti.
Včela má 3 páry nôh, ktoré slúžia nielen na pohyb, ale aj na vytváranie reťazí s ostatnými včelami, na odovzdávanie voskových šupiniek, zber a ukladanie peľu, čistenie tykadiel. Nohy včiel nesú aj chemické a mechanické receptory. Na treťom páre nôh včiel nájdeme košíčky, do ktorých včela zbiera peľ.
Včela má po bokoch hrude dva páry blanitých krídel. Krídla sú na povrchu pokryté množstvom drobných chĺpkov. Pohyb včelích krídel za letu je taký rýchly, že nie je možné sledovať jednotlivé kmity. Pohyb krídel nahor a nadol zabezpečujú hrudné svaly a je v tvare osmičky. Včela dokáže letieť nielen dopredu, ale aj na mieste.
Bruško včiel obsahuje tráviace orgány, medový vačok, jedovú žľazu, vzdušné vaky a žihadlo. Žihadlo na konci bruška je duté, napojené na jedový vačok. Na konci žihadla je háčik, aby po bodnutí nešiel vytiahnuť z rany. Včela po vytrhnutí žihadla aj s jedovým vačkom neskôr zomiera. Vytrhnuté žihadlo ešte chvíľu vypúšťa jed do rany. Ak žihadlo z rany vyťahujete za jedový vačok, je riziko, že si zvyšok jedu vytlačíte z vačku do rany.
Včelie vývojové fázy: vajíčko, larva, predkukla, kukla, dospelý jedinec.
Vajíčko kladie včelia matka do dieloční, trúdičích alebo do matečníkových buniek. Do včelích a matečníkových buniek kladie včela vajíčka oplodnené, do trúdičích vajíčka neoplodnené. Vajcia sú biele tyčinkovité, mierne zakrivené, dlhé 1,3 - 1,8 mm a vážia okolo 0,130 mg.
Včelia larva sa vôbec nepodobá na včelu, pretože najprv musí prejsť celou dokonalou premenou. Telo včelej larvy tvorí hlava a 13 článkov. Larva má bielu lesklú farbu. V prvých hodinách sú dlhé približne 1,5 - 2,0 mm. Larvy sú v bunkách stočené bruškom dovnútra a časom sa napriahnú až vyplnia takmer celý objem bunky.
Predkukla má v matičiari vytvorený zámotok len na bokoch a vo vrchnej časti bunky. Jednotlivé vonkajšie časti tela predkukly už začínajú narastať do tvarov podobných dospelej včele.
Štádium kukly trvá u matky 5 dní a u robotníc a trúdov 8 dní. Počas zakuklenia nastáva premena vnútorných orgánov.
Dospelá včela, matka alebo trúda vychádzajú z bunky po vykúsaní jej viečka.
Včely žijú v spoločenstve nazývanom včelstvo. Každé včelstvo obsahuje jednu matku, mnoho robotníc a určité množstvo trúdov. Množstvo trúdov závisí od sily včelstva, dostupnosti peľu a ročného obdobia. Jednotliví členovia včelstva sú na sebe závislí.
Matka má úlohu klásť vajíčka, čím zabezpečuje obnovu včelstva.
Trúdy oplodňujú matky a v prípade potreby pomáhajú zohrievať včelí plod.
Robotnice vykonávajú pre včelstvo všetky ostatné potrebné práce, ako sú: vyhľadávanie a prinášanie potravy - nektáru, medovice, peľu, vody, spracovanie medu z nektáru a medovice, konzervovanie peľu, stavba plástov, kŕmenie matky, trúdov a plodu, stráženie vchodu do úľa, upratovanie a čistenie, vetranie a udržiavanie správnej teploty v úli a mnoho ďalších činností.
Matka je včelia samica, ktorá má ako jediná z celého včelstva vyvinuté pohlavné orgány. Matka sa od robotníc líši aj svojimi väčšími rozmermi. Matky merajú 20-25 mm a ich hmotnosť sa po vyliahnutí pohybuje v rozmedzí 175-240 mg. Oplodnená matka váži 225-290 mg. Včelia matka sa tiež nijak nepodieľa na prácach v úli. Žihadlo matky je prispôsobené nielen na obranu, ale jej žihadlo funguje najmä ako kladélko na kladenie vajíčok. Robotnice sa o matku neustále starajú a celý život ju kŕmia tzv. materskou kašičkou, čo je výlučok hltanových žliaz mladých včiel.
Vývoj včelej matky je spočiatku podobný ako vývoj robotnice, len larvička matky dostáva materskú kašičku vo väčšom množstve ako robotnice. Matka sa liahne 16. deň od položenia vajíčka do matečníka. Ihneď po vyliahnutí ju prídu robotnice nakŕmiť. Ak v úli nájde po vyliahnutí ďalšiu matku, nastane medzi nimi súboj, pri ktorom tá slabšia spravidla zahynie.
Rojenie je prirodzený spôsob rozmnožovania včelstiev. Pri rojení sa včelstvo rozdelí na dve časti. Staršia matka vyletí s prvým rojom a zabýva sa vo vyhliadnutej dutine. Silné včelstvo sa môže vyrojiť aj viackrát v jednej sezóne.
Matka produkuje feromón, ktorý robotnice z matky olizujú a predávajú si ho ďalej jedna druhej. Ak matka nebude vo včelstve, zjavia sa, že je osiřelé a začne zakladať núdzové matečníky.
Včelie robotnice sú samičky, ktoré majú nevyvinuté pohlavné orgány. Robotnice dorastajú do veľkosti 12-14 mm a ich hmotnosť sa pohybuje okolo 100 mg. Liahnu sa z oplodnených vajíčok a v hlavnej snúške sa v úli nachádza 30 000 - 50 000 robotníc, v zime 10 000 - 20 000.
Robotnice sa liahnu 21. deň. Po vyliahnutí sa z nich stávajú na 3 dni včely čističky, ktorých úlohou je vyčistiť bunky a pripraviť ich matke na kladenie. 4. až 6. deň sa stávajú kŕmičkami a ich úlohou je starať sa o larvy. 6. až 12. deň majú za úlohu kŕmiť matku materskou kašičkou. 12. až 21. deň sa z robotníc stávajú staviteľky, ktoré stavajú plásty. V nasledujúcom štádiu vývoja sa zo staviteliek 18. deň stávajú strážkyne česna a nakoniec od 21. dňa sa z robotníc stávajú lietavky. Lietavky nosia do úľa potravu a vodu. Dĺžka života včely závisí od výživy a množstva práce. V období snúšky sa robotnice dožívajú 30-40 dní. V zimnom období to môže byť aj 6-8 mesiacov.
1. deň príprava buniek pre matku na kladenie vajíčok
4. deň kŕmička - zásobovanie lariev potravou
6. deň kojička - kŕmenie matky materskou kašičkou
12. deň staviteľka - stavba včelieho diela
18. deň strážkyňa česna - stráženie vchodu do úľa
21. deň lietavka - doprava potravy do úľa
Ak včelstvo príde o matku a nedokáže si odchovať inú, dochádza k vzájomnému kŕmeniu robotníc materskou kašičkou, ktorá spôsobí aktiváciu ich vaječníkov. Taká včela však nie je schopná sa spáriť s trúdom, preto kladie neoplodnené vajíčka, z ktorých sa liahnu trúdy.
Trúd je včelí samec. Meria 15-17 mm a váži okolo 220 mg a nemá žihadlo. Trúdi sa liahnu z neoplodnených vajíčok. Trúdi žijú spravidla len v letnom období. Môže ich byť niekoľko stoviek až pár tisíc. Na konci leta sú trúdi vyhnaní z úľa.
Choroby včiel:
Choroby plodu: viróza, včelí mor, hniloba, zvápenatie, varroáza
Choroby dospelých včiel: viróza, nosemóza, akarapidóza, varroáza, umidóza, otrava
Včely ľudia chovajú na získavanie včelích produktov ako sú med, vosk, propolis, materská kašička, jed, peľ a opeľovaciu činnosť.