Kalendár – apríl 26

Pranostika na apríl: Aprílové počasie má ďaleko do krásy.

V apríli sa pre včelárov naplno rozbieha sezóna. Čo sa nepodarilo v pokoji pripraviť v zime, doháňame teraz často po večeroch. Pracovné tempo potom zvyčajne poľavuje až po doplnení zásob včelám v júli.

Zásahy vo včelstve a práce na včelnici

Apríl uzatvára predjarí a s rozkvitom vtáčej čerešne začína skutočná jar. Na stanovišti opravujeme prípadné škody po zime, obnovujeme farebné označenie úľov a dávame pozor, aby bol v dosahu včiel stály zdroj čistej vody.

Jar sa rýchlo rozbieha aj na záhrade: kvitnú marhule, egreš, kamčatské čučoriedky (zimolez) aj skorý cesnak. V prírode pridajú veternice, ďatelina, vŕby a javory. Po zime sú aktívni aj predátori včiel – napríklad pavúk krabí, ktorý vie meniť farbu podľa prostredia. Od polovice marca mávame pripravené aj hmyzie hotely a čmeliaky.

Pozorovanie včiel na náletovej doske

Rovnako ako po celý rok hodnotíme stav včelstiev podľa správania včiel na náletovej doske a podľa situácie pred úľmi. Len čo sa niektoré včelstvo správa zreteľne inak než okolité, je to signál k bližšej kontrole.

U „podozrivých" včelstiev overujeme, či majú plod vo všetkých vývinových fázach, prípadne či sa neobjavuje hrboplod. Ak pri prehliadke nenájdeme jasnú príčinu, kontrolu zopakujeme aj v nasledujúcom týždni. Nepracujeme len očami – dôležitý je aj čuch. Neobvyklý zápach môže upozorniť na problém typu mor včelieho plodu alebo hniloba včelieho plodu.

Plodová skúška a riešenie bezmatočnosti

Keď vo včelstve plod chýba alebo nájdeme hrboplod, vykonávame plodovú skúšku: vložíme plást s vajíčkami a najmladšími larvičkami.

Včely naťahujú matočníky: včelstvo spojíme s oddelkom cez novinový papier a po týždni skontrolujeme, či spojenie prebehlo správne.
Matočníky nenaťahujú a nájdeme trúdokladnú matku: matku odstránime a včelstvo opäť spojíme s oddelkom cez noviny.
Objavia sa trúdnice (viac vajíčok v bunke, často mimo stred dna): spravidla je najrozumnejšie včelstvo zrušiť.

Zrušenie včelstva vykonávam tak, že včely vymietam z úľa približne 200 metrov od stanovišťa. Počítam s tým, že aspoň časť včiel sa dokáže „vžobrať" do iných úľov. Ak mám v apríli k dispozícii rezervné matky, na záchranu takého včelstva ich nepoužívam.

Rovnako postupujem aj u včelstiev, ktoré idú do jari so silnou nosemózou alebo s výrazným výskytom vápenatého plodu.

Ak nevidíme dôvod k zásahu, včely zbytočne nerušíme. Nečakané „kontroly" nemá rád nikto – a u včiel to platí dvojnásobne.

Čo sa deje vo včelstve v apríli

Začiatok apríla je typicky obdobím rastu včelstva, ale ešte bez silného stavebného pudu. Dlhovekú zimnú generáciu postupne mizne a je nahrádzaná mladými včelami. Robotnica sa z vajíčka liahne za 21 dní. Mladuchy pracujú v úli zhruba do veku 18 dní, potom sa zapájajú ako strážkyne a až okolo 20. dňa začínajú nosiť peľ a nektár. Od položenia vajíčka do chvíle, keď sa z včely stane plnohodnotná lietavka, tak uplynie približne 40 dní.

V úli mladuchy postupne striedajú rôzne úlohy a približne okolo desiateho dňa po vyliahnutí sa z nich stávajú staviteľky.

Plodenie sa často naplno rozbehne okolo 15. marca (v teplých rokoch aj skôr). Do tej doby by malo byť hotové preliečenie proti varroáze – neskôr je už vo včelstve veľa plodu. Zhruba okolo 5. apríla sa liahne nová generácia včiel a približne okolo 15. apríla nastupuje intenzívna stavba. Koncom apríla sa môžu objavovať aj prvé roje, ktorým sa snažíme predchádzať.

Praktické členenie apríla do troch dekád

Prvá dekáda: strážiť zásoby a riziko hladovania

V prvej dekáde je najväčšie riziko hladovania. Včelstvám s nedostatkom zásob doplníme zásobné plástu zo včelstiev, ktoré majú prebytok medových zásob. Ak zásobné plástu nemáme, na horné lišty rozplácame medocukrové cesto. Včelstvá ponechávame zateplené a v dosahu musí byť voda.

Ako môže vyzerať slabšie včelstvo na začiatku apríla, je zrejmé na obr. 3 – má málo plodu a správa sa skôr ako oddelok. Pomôže zakomorovanie; za dva týždne možno komorovacie prepážky odstrániť a včelstvo sa môže vyrovnať, ak nemá iný problém.

Ak bolo v podletí nakŕmené „cez mieru", býva v hornom nástavku veľa zásob a plod zostáva len dole (obr. 4). Potom odoberáme časť zásobných plástov a plod presunieme do horného nástavku tak, aby zostalo zachované kompaktné plodové teleso. Máme-li rezervný peľový plást, pridáme ho. Bez zásahu hrozí rýchly nástup rojovej nálady.

Druhá dekáda: priestor a prevencia rojovej nálady

V druhej dekáde sa najsilnejšie včelstvá môžu dostať do rojovej nálady. U úľov s vysokým podmetom kontrolujeme pohľadom do podmetu: ak sú včely v podmete podvesené, chýba im priestor. Len čo sa podvesené včely dotknú dna podmetu, je vyrojenie veľmi blízko.

Nedostatok miesta riešime pridaním nástavku (medníka), odobratím prebytočných zásobných plástov a ich nahradením sušou alebo medzistenami. Vedľa plodového telesa vkladáme stavebný rámik a medzisteny. Plodové teleso zbytočne netrhame (obr. 5).

Tretia dekáda: rozkvit vtáčej čerešne a štart včelárskeho jari

V tretej dekáde rozkvitá vtáčia čerešňa a začína včelárske jaro. Pridávame medníky. Každé včelstvo by malo mať stavebný rámik na trúdovinu a priebežne pridávame medzisteny – typicky vedľa plodového telesa.

Najsilnejším včelstvám možno odobrať plodové plástu a začať tvoriť zberný oddelok pre chov matiek. Odobratie zavíčkovaného plodu funguje ako protirojové opatrenie a súčasne ide o ozdravný krok, pretože pod viečkami sa môže množiť varroáza. Zberný oddelok možno ošetrovať, pretože nie je určený na produkciu medu.

Ošetrovanie a zdravotná prevencia

Do 15. apríla by malo byť dokončené ošetrenie proti varroáze u včelstiev, kde bol v zimnom podlete zistený spad viac ako 3 roztoče na včelstvo.

Pri nákupe včelstiev a matiek požadujme potvrdenie o vyšetrení na mor včelieho plodu a u vybraných krajov novo aj na hnilobu včelieho plodu. Vyšetrenie je síce nákladnejšie, ale výsledok môže byť veľmi rýchlo (v mojom prípade do troch dní).

Včelstvá s nasadenými medníkmi už žiadnou chémiou neošetrujeme. Od konca apríla (častejšie až v máji) začíname odstraňovať zavíčkovaný trúdový plod ako biotechnické opatrenie na zníženie zamorenia roztočom Varroa destructor. Trúdovinu vyrezávame zo stavebných (trúdových) rámikov, prázdne rámiky vracame do úľa. Vyrezané dielo vytavíme v slnečnom tavidle.

(Pozn.: Do stavebného rámika nedávam pásik medzisteny a rámiky ani nedrôtujem – vkladám ich medzi vystavané dielo.)

Práca s ohňom na včelnici

Každoročne vzniká rada požiarov včelínov aj okolitej vegetácie v súvislosti s prácou včelára. Oheň používame pri troch činnostiach: v dymníku, v sírnej lampe a pri fumigácii. Riziko si človek pri rutinnej práci ľahko prestane uvedomovať.

Ako znížiť riziko požiaru

Pri fumigácii zapaľujeme pásik v blízkosti plástov. Horenie je pomalé; ak je pásik príliš blízko diela, môže sa vosk vytaviť a odkvapkať. Napriek tomu pásik pred zapálením umiestňujeme čo najďalej od plástov aj stien úľa.

Pri sírení suše sa často používajú rôzne improvizované riešenia (taniere, ešusy a pod.). Z bezpečnostných dôvodov je praktickejšie prejsť na sírne lampy. Tie sa zapaľujú a používajú v komínoch so sušou uloženou v medníkových nástavcoch – práca je rýchlejšia a hlavne bezpečnejšia. Vyrábajú sa pozinkované, pocínované aj nerezové (nerezové zvyčajne nie sú magnetické).

Dymník: najväčší zdroj rizika

Najvyššie riziko požiaru býva u dymníka. Oplatí sa premýšľať nad voľbou modelu – kvalitný dymník vydrží aj viac ako desať rokov. Z hľadiska bezpečnosti používam dymník s:

mrežkou proti vyletovaniu iskier,
vnútornou vložkou, ktorá bráni vypadávaniu uhlíkov spodkom.
perforovaným oplášťením proti popáleniu.

Preferujem pocínovaný plech – bežne vydrží dlhšie ako desať rokov. Nerezová varianta je dostupná tiež, ale v mojom prípade neprináša praktickú výhodu. Dymník raz ročne mechanicky čistím od dechtu.

Palivo, zapaľovanie a poriadok na stanovišti

Na bežnú prácu používam menší dymník (nižšia spotreba paliva). Ako palivo sa mi osvedčil troud (zotlelé drevo – ideálne z listnatých stromov, ale poslúži aj ihličie). Veľmi dobre fungujú aj choroše, ktoré pred sušením nasekám na menšie kusy. V núdzi možno použiť aj podložky od vajec, tým sa ale vyhýbam kvôli možnej prímesi nežiaducich látok a vyššej tvorbe dechtu.

So zapaľovaním pomáha propán-butánová opaľovacia pištoľ s piezo zapaľovaním a vymeniteľnou kartušou. Plameň vediem priamo do troudu. Miesto, kde dymník zapaľujem, mám vždy upratané.

Na včelnici vyhrňujem lístie a starú trávu, aby sa minimalizovalo riziko vzniku požiaru. V dosahu mám hasiaci prostriedok (napr. hasiaci prístroj). Po práci upchám prívod vzduchu do dymníka a položím ho na bok na plechovú podložku (niekto upchá výdych dymu). Vyhasnutý troud vysýpavam až pred ďalším zapálením.

Z časopisu včelárstvo od