Kalendárium apríl
Mesiac s aprílovými žartmi v nečakaných zmenách počasia nám dokáže pripraviť mnohé starosti s odpratávaním snehu pri prehánkach, ale tiež radosť pri práci v krásnych dňoch s takmer letnými teplotami. Príroda včelám poskytuje stále viac kvitnúcich rastlín bohatých na nektár aj peľ. Významné sú v priebehu apríla žlté koberce púpav, bohatstvom kvetov prežiarené javory a ako „biele nevesty“ sa oblečú ovocné stromy. Od druhej polovice mesiaca sa do žiarivej žlti zaodejú aj repkové polia.
Život včelstva
Napriek premenlivému počasiu sú v zdravom včelstve zakladané stále väčšie plochy plodu. Podmienkou pre ich dobrú výživu a vyhrievanie je dostatok zvyšných zimných zásob a súčasne bohatý prínos peľu z kvitnúcich rastlín v blízkosti stanovišťa. Je až obdivuhodné, aké úsilie dokáže včelstvo vynaložiť, aby po niekoľkých dňoch chladu pri novom oteplení čoskoro znovu doplnilo spotrebované zásoby. To je samozrejme možné iba vtedy, keď je v najbližšom okolí stanovišťa dostatok peľových a nektárodárnych zdrojov.
Apríl je pre včelstvo zlomový tým, že rýchlo mizne dlhoveká generácia včiel a postupne sa začne zväčšovať nová generácia včiel krátkovekých. Matky postupne zakladajú aj trúdy.
V apríli sa tiež naplno rozvíja stavebný pud a mladé včely začínajú v súlade s dobou rozkvetu ovocných stromov stavať voskové dielo. V celej prírodnej ríši ide o úplne unikátnu schopnosť včiel „vypotiť“ zo svojho tela dokonalý materiál - včelí vosk pre vybudovanie svojho domova.
Následkom rozvoja dochádza u zdravých a silných včelstiev rýchlo k obsadeniu plodiska. Táto situácia však môže veľmi skoro prerásť do núdze, keď začne byť existujúci priestor malý. Tento stav vedie k vzniku rojovej nálady, včely narazia materské bunky a matky ich skôr alebo neskôr založia. Časné májové roje majú pôvod v druhej polovici apríla a ich príčinou býva spravidla pretlak včiel v malom priestore úľa.
Po rozkvetení prírody majú včely podstatne väčšie nároky na dostatočné prúdenie čerstvého vzduchu, pretože musia intenzívne odvetrávať celý priestor úľa.
Na relatívne veľkých plochách plodu prebieha pre nás nepríjemný populačný rast aj v prípade parazitárneho roztoča Varroa destructor. Čím viac týchto roztočov prečkalo naše liečebné zásahy v bezplodovom období jesene a zimy, tým viac budú teraz pri ich mohutnej množiacej schopnosti napádané a poškodzované larvy aj včely.
Činnosť včelára v apríli – Už pri jarnej prehliadke včelstva by mal včelár dobre zvážiť, či bude zostávajúca medná zásoba dostatočná pre nastávajúce obdobie. Veľké plochy zakladeného plodu musia byť dobre vyživované a vyhrievané. Na tieto činnosti spotrebuje včelstvo zvyčajne viac energetických aj bielkovinových zdrojov, než ponúka prebúdzajúca sa príroda. Preto musí byť na medných plástoch ešte primerane k tomu dostatok medu aj peľu. Mierny nadbytok je vždy lepší než náhly kolaps hladujúceho spoločenstva.
Či už máme stále stanovište, alebo vyberáme nové, vždy je potrebné mať dobre „zmapované“ okolie z hľadiska dostatku peľodárnych kríkov, stromov a lúk. Dostupnosť peľu je práve na jar nesmierne dôležitá ako pre rozvoj, tak aj dobrý zdravotný stav včelstva. Väčšina rastlín poskytujúcich peľ je zároveň aj dobrým zdrojom nektáru. Súčasný stav našej prírody a krajiny je čo do množstva a pestrosti v žalostnom stave. Vieme, že sa tak deje kvôli intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýrobe s obrovskými lánmi monokultúr a smaragdovo zelenými lúkami bez kvitnúcich rastlín, ale tiež kvôli devastácii lesných porastov, chýbajúcim remízkam a nedostatku neobrobených, prirodzene kvitnúcich plôch. Ak sa nám v tejto neľahkej situácii podarí pre včely významné rastliny vysiať alebo vysadiť, pôjde vždy o cenné obohatenie pre prírodu aj náš odbor. V systéme, kde má každý kúsok pôdy svojho majiteľa, vyznievajú snahy včelárov obohatiť krajinu o čokoľvek pre včely prínosného zvyčajne zcela naprázdno. Tu by mali mať orgány ochrany prírody a ekologické hnutia väčšiu zákonnú právomoc pre zabezpečenie pestrosti krajiny a bohatstva zdrojov pre všetko živé. To, že sa tak nedeje, môžeme vidieť všade okolo nás. Príroda nie je chránená, ale devastovaná a živočíšne a rastlinné druhy z nej miznú.
Včelári, ktorí majú vo svojich dvojpriestorových úľoch jedno plodisko, by mali zvlášť starostlivo sledovať rozvoj včelstiev a nedopustiť tieseň a prehriatie relatívne malého priestoru. Jedno z nie príliš múdrych hľadísk pre rozšírenie úľa hovorí, že sa tak má diať vtedy, keď je takzvane „čierno za okienkom“, alebo sú včely v podkrovnom priestore riadne vyvesené. Ale to býva, žiaľ, už tak pokročilý stav tiesne, že pôjde skôr o výnimku, keď ešte nevznikla rojová nálada. Jej sprievodným javom je zakladanie a živenie materských buniek, ochabnutie zberacieho pudu a následné vyletenie roju. V apríli sa mnoho včelárov bráni tým, že hneď od začiatku snášky pravidelne prehliadajú svoje včelstvá, aby vyhľadali a zrušili založené materské bunky. Ide o typický príklad zbytočného rušenia včelstva, takpovediac hasenie požiaru po zanedbaní prevencie, kde sú dve možnosti. Prvá je, že sa podarí zlikvidovať všetky materské bunky. Rojová nálada bude pokračovať slabou aktivitou včiel a materské bunky budú znovu založené. Ak včelár do desiatich dní „nastúpi k akcii“ úspešne znovu, agónia zberu medu bude pokračovať a medu bude nakoniec rovnako málo. Druhá možnosť je častá - včelár niektorý materský buník prehliadne a za chvíľu nastúpi v role zberača roju.
Okrem potreby zaistiť primerane veľký priestor vo vzťahu k početnému rastu včelstva, bude ďalším protirujovým opatrením, alebo vlastne nutnosťou, umožniť včelám prirodzenú schopnosť stavať plásty. Vieme, že stavebný pud sa znovu rozvíja v súlade s rozkvetom prvých ovocných stromov. V tejto dobe sa zároveň obnovuje potreba založiť dostatok trúdov. Včelár by preto mal včas vložiť do blízkosti plodu prvý stavebný rámik a plodisko začať rozširovať o medzistienky. Pri posudzovaní plástov v dutinách stromov bolo zistené, že si včely vystavali až 10% z celkovej plochy trúdivých buniek. Včelári, ktorí dávajú do včelstva klasicky len jeden stavebný rámik, tu majú dôkaz o tom, že je to málo. Často je táto chyba príčinou hrboľatého plodu na robotníckych bunkách a podmet je podstavovaný divokou trúdivou stavbou. Súčasne bolo preukázané, že dostatok plochy pre založenie trúdivých buniek podstatne znižuje rojivosť Môj skúsenosť to potvrdzuje, pretože už asi pätnásť rokov umiestňujem do úľov tri stavebné rámiky a počet rojov sa pohybuje od jedného do troch na sto včelstiev. K tomu musí byť splnené ďalšie protirujové opatrenie, ktorým je pravidelná výmena matiek.
Včelstvá je nutné včas rozšíriť. Overeným ukazovateľom pre pridanie nadstavku - u väčšiny včelárov medníka - je zosilnenie včelstva na začiatku rozkvetu repky. Metód rozšírenia je mnoho, možno „koľko včelárov, toľko rôznych postupov“. Väčšinou sa tak robí v klasickom včelárení prevášaním niekoľkých plodových plástov s včelami (bez matky) z plodiska do medníka, pod ktorý je zvyčajne umiestnená materská mriežka. Metóda umožňuje vložiť do plodiska medzistienky a tým vykonať prvú obnovu diela. Ak to včelár urobí opakovane, napríklad po prvom medobraní, ide o prijateľné množstvo približne jednej tretiny obnoveného diela za sezónu, často sa však stretávame s tým, že včelár prevéši iba raz do roka svoje dve až tri medzistienky. Dielo v úľe tmavne a pribúda v ňom mnoho košieľok so zvyškami výkalov lariev a zárodky nosemy.
U nízkonádstavkových úľov sa rozšírenie priestoru spravidla vykonáva vložením celého nadstavku s prevažne medzistienkami medzi plodové nadstavky a neskôr podstavovaním nízkych nadstavkov s plástmi pod zaplňované medníky.
Pri systéme Dadant sa podľa rastu včelstva postupne medzistienkami a stavebnými rámikmi rozširuje plodiskový priestor, ktorý je tvorený jedným vysokým nadstavkom alebo kombináciou nízkeho a vysokého. Na plodisko sú potom postupne vkladané nízke nadstavky s panenskými plástmi.
Akákoľvek je naša metóda, vždy je potrebné zabezpečiť čo najväčšiu obnovu diela využitím rozvinutého stavebného pudu včiel a nedopustiť vznik chorôb z nahromadených zárodkov v černých plástoch. Ak je prevaha takéhoto diela aj v medníku, zhorší sa tým aj kvalita medu. Preto by tam vždy mali prevažiť plásty z panenského vosku.











































































































































































































