kláti - úľ na 200 rokov
Rozumieť svojim včelám má veľkú výhodu. Máte pod kontrolou
ich zdravotný stav a môžete zareagovať na každú zmenu včelstva. výsledkom je
silné a zdravé včelstvo, na ktoré je radosť sa pozrieť. Aby tej radosti nebolo
málo, rozhodol som sa minulý rok pre stavbu monumentálneho včelieho vyhubili. nikdy
predtým som nič podobné nevyrobil, na internete som podrobný návod nenašiel.
Ale keď som úplnou náhodou za cenu odvozu prišiel k veľkému kusu kmeňa jaseňa,
prečo to neskúsiť? Plánovaný transport kmeňa o priemere 1,2 a dĺžke 2 metrov sa
vydaril a na mojej záhrade ležal ne-opracovaný kus stromu. Bol tak veľký, že som na
neho mohol vyskladať celú rodinu a ešte by zostalo miesto pre náhodného
okoloidúceho.
Než by kmeň stačil preschnúť, musel som olúpať kôru. Sekerkou som olúpal
prvú polovicu kmeňa. S pomocou vozidlá a upínacích kurtov s nosnosťou niekoľkých ton
som na niekoľký pokus zapriahnutý obrie kmeň prevrátil a olúpal druhú
polovicu. Po troch dňoch práce bolo to najľahšie za mnou. V druhom kroku som
motorovou pílou odrezal zadnú časť kmeňa, ktorá poslúžila, ako budúci dvere
vyhubili. Veľké a ťažké dvere som musel odľahčiť a vydlabať ako prvý. dutinu
dverí som nakoniec vyplnil izolačnou penou a prekryl hliníkovou fóliou.
Základná rovina pre dlabanie dutiny kmeňa bola pripravená. Koľko práce ma ešte
čaká? Spomenul som si na staré porekadlo: "Ručičky moje, nebojte sa, vy
pracovať nebudete ... "Mať ruky vlastný rozum určite by utiekli pri prvom
pohľade na obrie kmeň. Ale pracovať museli. Na pripravené rovine som si staväl
veľkosť dutiny s prispôsobením na rámkovou mieru 39 x 24 cm. motorovou pílou
som začal nameranú dutinu po špalíkách na hĺbku 10 cm vyrezávať. akonáhle
bola narezaná prvá l0 cm vrstva, klátiky som vylámali veľkým klinom a palicou.
Potom nastala mravčej práce. Všetka začistenie roviny a rohov som musel dokášať
dlátom. Tvrdé jaseňové drevo sa len tak nepoddá. Drevo zavýjal a moje ručičky
taky. Takmer dva mesiace som rezal a Dlabal, až bola dutina do patričnej hĺbky
hotová. Druhým krokom bolo vytvorenie šindľovej čiapky. Do rúk sa mi dostala
historická fotografie výroby šindľovej striešky. Systém som odkukal a s miernym
vylepšením novú strechu vyrobil. Základňu strechy tvorila drevotriesková doska,
ktorú som zrezal na priemer kolesa väčšieho, než bol samotný vyhubili.
Na dosku som umiestnil stredový stĺpik zakotvený v železnom držiaku. ku stĺpika
som priskrutkoval osem krokviček a pospájal ich tromi radmi latiek. týmto latky
poslúžili ako nosník pre natlčené šindľov. Samotné šindle mi dodal miestnej
šikovný stolár. Princíp konštrukcie strechy je veľmi podobný každej streche
rodinného domčeka, s tým rozdielom že strecha vyhubili je špicatá. ako posledný
ozdobu som na vrchol stredového stĺpika nasadil drevenú špičku. vydlabaný kláti
som usadil na kamennej podmurovke, nasadil šindľovou striech a polovica kláti
bola hotová. Dočistil som dutinu na potrebný rozmer a obtiahol palubovkami.
Vzhľadom k tomu, že práca motorovou pílou nie je nič presného, musel som ešte
použiť Klinková lišty. Medzipriestor pre zavesenie rámikov musel byť presný. posledné
časťou úpravy dutiny bolo jej uzavrie tak, aby po otvorení úľa na mňa včely hneď
nevzlietli a nemohol spočítať mi, kam že som to nasťahoval. Nebolo nič ľahšie,
kúpil som plexisklo a pripevnil naň malé krídlové pantíky. ručne zhotovenú
drevenú zástrčkou som zaistil zatvorenie plexiskla. Ale kláti nebol stále
kompletný. Jeho dohotovení už ale bolo v rukách majstra kováča a rezbára. majster
kováč mi za medovú odplatu zhotovil zámocké kované pánty na zavesenie dverí z
odrezanej časti kmeňa. Čakal som na ne celú zimu, ale výsledok stál za to.
Posledné, čo zostávalo, bola rezba. Po dohovore manželky, že by som miesto rezu
zhotovil guľatú kocku, som od vlastná výroba upustil. K slovu opäť prišiel
profesionál. Sobotného rána nastúpil a k večeru Aj všetko hotové. majstrovské dielo
bolo dokončené, zostávalo natrieť kláti lakom s UV stabilizátorom. Nemohol som tomu
uveriť, ale zhltol celé dve plechovky laku. Jediné, čo chýbalo, bolo
nasťahovanie včiel. Z minulého roka som mal pripravený pekne nadupaný 10 rámkový
Oddelek. bola to radosť pozerať. Rozvesil som ho rozvesiť do dvoch poschodí kláti
ktorých každú 22 rámikov.
V príhodný čas doplním tretie poschodie rezervovaný pre zanášanie medu.
Kláti určite nie je presná strojné milimetrová práce. Ponechal som mu maximálnu
prirodzenosť tvaru dreva. Jeho cena & nbsp; je niekoľkými vyššia, než obstarávacia cena
pekného nového úľa. Tá námaha za to iste stála za to. Mám niečo, čím sa môžem
pýšiť, čo tu bude stáť ďalších 200 rokov. Povedzte sami, nestojí radosť z niečoho
také za trochu úsilia? p>
Z časopisu včelárstvo.
Roman