kláti - úľ na 200 rokov

Rozumieť svojim včelám má veľkú výhodu. Máte pod kontrolou ich zdravotný stav a môžete zareagovať na každú zmenu včelstva. výsledkom je silné a zdravé včelstvo, na ktoré je radosť sa pozrieť. Aby tej radosti nebolo málo, rozhodol som sa minulý rok pre stavbu monumentálneho včelieho vyhubili. nikdy predtým som nič podobné nevyrobil, na internete som podrobný návod nenašiel. Ale keď som úplnou náhodou za cenu odvozu prišiel k veľkému kusu kmeňa jaseňa, prečo to neskúsiť? Plánovaný transport kmeňa o priemere 1,2 a dĺžke 2 metrov sa vydaril a na mojej záhrade ležal ne-opracovaný kus stromu. Bol tak veľký, že som na neho mohol vyskladať celú rodinu a ešte by zostalo miesto pre náhodného okoloidúceho.

Než by kmeň stačil preschnúť, musel som olúpať kôru. Sekerkou som olúpal prvú polovicu kmeňa. S pomocou vozidlá a upínacích kurtov s nosnosťou niekoľkých ton som na niekoľký pokus zapriahnutý obrie kmeň prevrátil a olúpal druhú polovicu. Po troch dňoch práce bolo to najľahšie za mnou. V druhom kroku som motorovou pílou odrezal zadnú časť kmeňa, ktorá poslúžila, ako budúci dvere vyhubili. Veľké a ťažké dvere som musel odľahčiť a vydlabať ako prvý. dutinu dverí som nakoniec vyplnil izolačnou penou a prekryl hliníkovou fóliou.

Základná rovina pre dlabanie dutiny kmeňa bola pripravená. Koľko práce ma ešte čaká? Spomenul som si na staré porekadlo: "Ručičky moje, nebojte sa, vy pracovať nebudete ... "Mať ruky vlastný rozum určite by utiekli pri prvom pohľade na obrie kmeň. Ale pracovať museli. Na pripravené rovine som si staväl veľkosť dutiny s prispôsobením na rámkovou mieru 39 x 24 cm. motorovou pílou som začal nameranú dutinu po špalíkách na hĺbku 10 cm vyrezávať. akonáhle bola narezaná prvá l0 cm vrstva, klátiky som vylámali veľkým klinom a palicou. Potom nastala mravčej práce. Všetka začistenie roviny a rohov som musel dokášať dlátom. Tvrdé jaseňové drevo sa len tak nepoddá. Drevo zavýjal a moje ručičky taky. Takmer dva mesiace som rezal a Dlabal, až bola dutina do patričnej hĺbky hotová. Druhým krokom bolo vytvorenie šindľovej čiapky. Do rúk sa mi dostala historická fotografie výroby šindľovej striešky. Systém som odkukal a s miernym vylepšením novú strechu vyrobil. Základňu strechy tvorila drevotriesková doska, ktorú som zrezal na priemer kolesa väčšieho, než bol samotný vyhubili.

Na dosku som umiestnil stredový stĺpik zakotvený v železnom držiaku. ku stĺpika som priskrutkoval osem krokviček a pospájal ich tromi radmi latiek. týmto latky poslúžili ako nosník pre natlčené šindľov. Samotné šindle mi dodal miestnej šikovný stolár. Princíp konštrukcie strechy je veľmi podobný každej streche rodinného domčeka, s tým rozdielom že strecha vyhubili je špicatá. ako posledný ozdobu som na vrchol stredového stĺpika nasadil drevenú špičku. vydlabaný kláti som usadil na kamennej podmurovke, nasadil šindľovou striech a polovica kláti bola hotová. Dočistil som dutinu na potrebný rozmer a obtiahol palubovkami.

Vzhľadom k tomu, že práca motorovou pílou nie je nič presného, ​​musel som ešte použiť Klinková lišty. Medzipriestor pre zavesenie rámikov musel byť presný. posledné časťou úpravy dutiny bolo jej uzavrie tak, aby po otvorení úľa na mňa včely hneď nevzlietli a nemohol spočítať mi, kam že som to nasťahoval. Nebolo nič ľahšie, kúpil som plexisklo a pripevnil naň malé krídlové pantíky. ručne zhotovenú drevenú zástrčkou som zaistil zatvorenie plexiskla. Ale kláti nebol stále kompletný. Jeho dohotovení už ale bolo v rukách majstra kováča a rezbára. majster kováč mi za medovú odplatu zhotovil zámocké kované pánty na zavesenie dverí z odrezanej časti kmeňa. Čakal som na ne celú zimu, ale výsledok stál za to. Posledné, čo zostávalo, bola rezba. Po dohovore manželky, že by som miesto rezu zhotovil guľatú kocku, som od vlastná výroba upustil. K slovu opäť prišiel profesionál. Sobotného rána nastúpil a k večeru Aj všetko hotové. majstrovské dielo bolo dokončené, zostávalo natrieť kláti lakom s UV stabilizátorom. Nemohol som tomu uveriť, ale zhltol celé dve plechovky laku. Jediné, čo chýbalo, bolo nasťahovanie včiel. Z minulého roka som mal pripravený pekne nadupaný 10 rámkový Oddelek. bola to radosť pozerať. Rozvesil som ho rozvesiť do dvoch poschodí kláti ktorých každú 22 rámikov.
V príhodný čas doplním tretie poschodie rezervovaný pre zanášanie medu.

Kláti určite nie je presná strojné milimetrová práce. Ponechal som mu maximálnu prirodzenosť tvaru dreva. Jeho cena & nbsp; je niekoľkými vyššia, než obstarávacia cena pekného nového úľa. Tá námaha za to iste stála za to. Mám niečo, čím sa môžem pýšiť, čo tu bude stáť ďalších 200 rokov. Povedzte sami, nestojí radosť z niečoho také za trochu úsilia?

Z časopisu včelárstvo.
Roman