Likvidácia starého diela a získanie vosku

& nbsp; Ja osobne chovám včely rekreačne, v sezóne mám 5 až 6 včelstiev. Likvidáciu starého diela a získanie vosku som vždy riešil pomocou slnečného taviva. Výhodu vidím v nízkych obstarávacích nákladoch, tie prevádzkové sú nulové. Pri dodržaní niekoľkých zásad je kvalita získaného vosku vynikajúca. Jedinou nevýhodou, (ktorá je citovaná tiež v literatúre) je menšia výťažnosť vosku v porovnaní s varákov.

Otázkou je konštrukcia slnečného tavidla. Diskusia na toto téma môže byť rovnako búrlivá, ako v problematike konštrukcie nástavkových úľov a rámkové miery. Princíp slnečného taviva je veľmi jednoduchý. Jedná sa o uzavretý priestor, v podstate nízku bedňu, ktorá je opatrená vekom prepustenia z slnečný svit. V tomto priestore je plochá nádoba, do ktorej sa dajú staré súše a zvyšky včelieho diela. Zhruba od apríla do septembra je slnko schopné v tomto priestore vytvoriť tak vysokú teplotu, že dôjde k roztaveniu vosku a tým k oddeleniu pevných častí (hlavne košieľok). Potom stačí vosk opatrné zliať a pevné časti po vychladnutí vyhodiť.

Aké vlastnosti taviva sú zásadné? Pôdorys slnečného tavivá musí byť úmerný rámkové miere a počtu súšou, ktoré sa budú do tavidla dávať. Plochá nádoba (možno si ju predstaviť ako pekáč) musí byť buď z pozinkovaného alebo z nerezového plechu. Vosk totiž pri styku so železom menia farbu a tým sa čiastočne znehodnocuje. Ďalšie vlastnosti taviva sú voliteľné. Z čoho vychádzajú?

Začnime konštrukcií. Vonkajší obal, teda debna, by mala byť na jednu stranu čo najľahší, aby: dobre prenášala, na druhú stranu čo najlepšie tepelne izolovaná. Dno môže byť doplnené materiálom, ktorý bude mať schopnosť teplo akumulovať a vydávať højeste určitú dobu po prerušení slnečného svitu. Veko musí byť priepustné pre slnečný svit, ale musí držať teplo. V tomto smere sa volí buď sklo (prepúšťa lepšie svetlo, ale má menšie izolačné schopnosti) alebo polykarbonát. Ten má vlastnosti opačné. Do obalu sa dáva nádoba, v ktorej sa včelí dielo bude taviť. Jej dno môže byť doplnené rôznymi podperami alebo zarážkami. Záleží na tom, či sa do taviva vkladajú celej rámiky aj s dielom, alebo iba vyrezané súše. Ďalej môže byť nádoba upravená tak, že vyprodukované vosk postupne odteká do nádržky alebo za nejakú prepážku. Niekedy býva tavivo doplnené zrkadlom, ktoré je polohovateľné a odráža na presklené veko ďalšiu energiu. Slnečné tavivo sa môže pokladať priamo na zem, alebo môže byť doplnené polohovateľným stojanom pre jeho optimálne nasmerovanie voči slnku. polohovacie systém môže byť motorizovaný, teda automatický.
Ja osobne som po rade experimentov dal prednosť jednoduchosti. základ taviva -bedna je zhotovená z paluboviek. Tie som dobre spasoval a nalakoval. veko je zhotovené vo forme dreveného rámčeku vyplneného sklom s hrúbkou 3 mm. na začiatku a konci sezóny dávam pod tavidlo zatepľovacie polystyrén. veľkosť je prispôsobená na 2souše rámkové miery 39 x 24 cm. Nádobu mám zhotovenú z pozinkovaného plechu hrúbky 0,5 mm. Pri slnečnom počasí vytavím 6 až 8 súšou za deň. Postupujem tak, že ráno vložím prvé 2 súše a tavivo nasmerujem tak, aby bolo asi za hodinu čo nekolměji k slnku. Keď sú súše roztavené, odstránim odpad a dám nové. Tavivo pootočíte zase "pred slunce11. Tak pokračujem až do večera. Večer po odstránení posledných zvyškov opatrne vylejem vosk. má farbu panenského diela a pri jeho predaji som vždy chválený za jeho kvalitu. Po zime mi občas zostanú rámiky s cukrovými zásobami. Aj z nich dielo vyrežem a dám do taviva. Po roztavení a odstránenie odpadu vznikne zmes vosku a cukrového roztoku. Všetko ne-
Cham chladnúť tak dlho, až sa na povrchu zmesi vytvorí vosková vrstva. V rohoch do nej urobím malé otvory a cukrový roztok vylejem (z hygienických dôvodov ho nedávam včelám). Druhý deň ráno mi slnko vosk rozohreje a ten vylejem. takto zo svojich 4 až 6 včelstiev každý rok získam 7 až 10 kg čistého vosku.

Do slnečného taviva možné vkladať celé rámiky aj s dielom. Potom je vhodné plechovú nádobku doplniť roštom alebo sitkom, na ktorom ostane rámik aj odpad. Tento spôsob má výhodu v tom, že odpadne nové drôtovanie a zároveň s vytavením vosku dôjde k dezinfekcii rámika.

P.S .: Som rád, že som mohol prispieť do diskusie, ktorú vyvolal príspevok priateľa Farkavce. V každom prípade by som uvítal rozšírenie téme včelieho vosku o problematiku čo najväčšieho využitia stavebného pudu včiel pre tvorbu vosku. je mi úplne jasné za akých podmienok včely stavajú nové dielo. Ale rôzne názory panujú na to, kedy, kde a v akom rozsahu nechať včely stavať. Hlavne ma zaujíma rámková miera 39 x 24 cm.

Z časopisu včelárstve od Miloslav Srba, Chomutov