Med je unikátny potravina, dajte mu pekný obal a nechajte si za neho zaplatiť

Včelařský rok možno považovať za úspešný, keď máme celoročne zdravé včely a tie nám dajú nejaký ten produkt. Vždy však majme na pamäti, že tým naj-dôležitejším "Produkt" včiel je opeľovačov činnosť a až ako čerešničku na torte tu máme úplne prírodné včelie produkty vo veľmi vysokej kvalite.

Kvalita však nie je automatická, najmä teda v dnešnej dobe, kedy je v krajine nedostatok vody a prebieha intenzívna poľnohospodárska, lesnícka a rybárska Činnosť, kde sa často používajú rôzne chemické látky. Na Univerzite v Illinois v roku 2018 zistili, že včely majú radšej cukor s fungicídmi alebo s herbicídy ako čistý cukor a naše Poľnohospodárska univerzita v Prahe si to potvrdila u mnohých postrekov, sa ktorými sa naše včely môžu stretnúť na poliach.
Bokom však nezostáva ani samotné včelárstvo, kde sa chémie v obmedzenej miere používa na dezinfekciu úľov alebo náčinia. Samostatnou kapitolou sú potom látky určené na liečenie včiel a udržanie ich zdravia na úrovni znesiteľné ako pre samotné včely, tak i včelára. Je skvelé, že vďaka dobre vypracovaným postupom a návodom od výrobcov sa na slovenskom tieto látky zatiaľ nikdy nepreukázali vo včelích produktoch od drobných, ani profesionálnych včelárov, a že teda každý jednotlivo nad touto problematikou rozumne premýšľa a nehazarduje s aplikáciami látok, ktoré do včiel nepatrí.

Med môžeme mať kvetový z nektarií kvitnúcich rastlín, medovicový med pochádza od producentov medovice, ako sú vošky, Méry, či puklice, a potom tu máme aj med zmiešaný, ktorý vzniká kombináciou oboch zdrojov. Získať úplne jednodruhový med bez aspoň malé prímesi iného je takmer zázrak. Včely totiž skrátka lietajú na všetky zdroje sladkých štiav.

Dnešný článok tak bude zameraný prevažne na kvalitu medu a obal, v ktorom ho hodláme ponúkať. Zámerne vynechávam ďalšie včelie produkty, hoci by si bezpochyby tiež zaslúžili pozornosť. Ale tým sa budeme venovať niekedy nabudúce.

Med je skrátka najznámejšie a úplne najpopulárnejšie produkt včiel. moja babička k medu pristupovala aj ako k daru pre upevnenie zdravia. Natierala nám ho treba na chrasty na rozbitých kolenách. A keď nás uštipol nejaký ten "Hmyzáka", tak i na túto drobnú ranu nám dala med, aby to nesvoja-dilo a neskôr neotékalo. po včelím žihadle je to hotová spása, ak sa vám miesto vpichu podarí natrieť čo najskôr.

Čo teda med obsahuje? V prvom rade sú to jednoduché cukry fruktóza a glukóza, ktorých zastúpenie presahuje 90%. V menších množstvách sa v ňom potom vyskytujú aj ďalšie cukry vrátane sacharózy. Jej povolený obsah je však limitovaný 6%. môžeme však zostať v pokoji, pri slovenských včelárov sa podiel tohto repného cukru spravidla pohybuje pod 2%, nezriedka ešte nižšie. Vedľa cukrov sú v mede mnohé veľmi cenné látky, bielkoviny, vitamíny a tiež minerály. V tejto súvislosti môže prekvapiť, že sa v mede vyskytujú aj ťažké kovy, ale samozrejme iba v značne nízkom, stopových množstvách. Medzi najcennejšie zložky medu potom možno zaradiť enzýmy samotných včiel, ktoré de facto robia med medom. Človek je totiž našťastie nevie umelo vyrobiť, ale pre ľudské zdravie sú tým najcennejším, čo med ponúka.

Hoci teda občas začujeme správy o pančovaný mede, ktoré možno aj predstavuje nejaký krátkodobý ekonomický prínos, snažme sa ho ako poctiví včelári získať od včiel v tej najčistejšej podobe. Poznám včelára, ktorý med nemá rád v "Surovom", teda pôvodnom stave. Hovorí, že ho zje jedine po tepelnom spracovaní. Divné, že? Med je totiž pre naše zdravie cenný práve vďaka mnohým látkam, ktoré sa tepelným spracovanie znehodnotí.

Ale med možno poškodiť aj inými spôsobmi, dokonca už pri vytáčaní hrozí začiatočníkom niekoľko chýb, ktoré môžu ovplyvniť celkovú kvalitu produktu. V prvom rade je potrebné od včiel vybrať naozaj zrelé plásty s medom. Ako ich spoznať? Najlepšie je, keď je plást celý zaviečkovaný (alebo aspoň z dvoch tretín) a pri otrasu nesmie med vytekať ani vystreknúť. Trhne teda plástom vo vodorovnej polohe, a keď sa neobjaví "ani kvapka nazmar", potom tento plást môžeme dať do medomet a vytáčať. Ak však chceme poznať podiel vody v mede presne, slúži k tomu refraktometer.

Medomet, odvíčkovací zariadenie aj nádoby, do ktorých med hodláte dávať, musí byť čisté a celkom suché, voda by následne spôsobila kvasenia medu. A ak počas medobraní predsa len potrebujete niečo umyť, potom s vodou naozaj opatrne. iste, možno to brať aj tak, že ak vám med zkvasí, potom máte základ na výrobu medoviny, ale to nie je témou tohto článku.

Po vytočení a vyčírení je ideálny med ihneď dať do pohárov, v ktorých ho hodláme uchovávať. Pamätám si ešte tú hrozne ušetria dobu, keď včelári dávali med do prinesených nádob, mnohokrát od uhoriek alebo iných zaváranín. To potom med voňal po kapusta alebo napríklad po čučoriedkach. Dnes si môžeme kúpiť úplne nové poháre aj s viečkami a navyše sa v ponukách objavujú aj krásne etikety, ktoré z "obyčajnej" poháre medu dokážu urobiť krásny a hlavne zdravý darček pre každú príležitosť.

Etiketa by mala okrem ďalších údajov obsahovať aj informácie o skladovania pri teplote do 25 ° C a vzdušnej vlhkosti do 70% a samozrejme je nanajvýš vhodné uviesť, akého druhu a z ktorej oblasti med je. Štátne veterinárna správa SR sa zameriava na vysledovateľnosť potravín, takže keď napíšete, odkiaľ med je, je to známka úprimnosti. Najväčším nápisom na etikete by malo byť slovo med. Prívlastky ako včelí alebo domáce sú zbytočné a dokonca sa ani nesmie používať. Pokiaľ chcete med predávať, pridajte ešte vašu adresu čoby producenta a pochopiteľne nesmie chýbať údaj o množstve, najlepšie v gramoch, a tiež dátum spotreby.

Cenu si určujete sami, ale nie je dôvod držať sa skrátka, pretože med je veľmi kvalitná potravina s mimoriadnym prospechom pre ľudské zdravie. pokojne med predávajte draho a zisk potom použite na rozvoj svojho včelárenie, čím zase prospejete prírode. Med od slovenských včelára je pre slovenských spotrebiteľov záruka kvality a verím, že to tak bude aj naďalej.

Ale než svoj med dáte z ruky, vždy zákazníkovi alebo obdarovanému povedzte, že ste včelár a pridajte niečo zaujímavé o včelkách.

Z časopisu včelárstvo Augustin Uváčlk