Sršeň ázijský – nový nevítaný návštevník v našich krajoch

Pri príprave článku do májového vydania časopisu Včelařství o možnom príchode sršňa ázijského (Vespa velutina) sa ešte domnievalo, že ostáva dostatok času. Objavovali sa informácie o jeho prítomnosti vo východnom Bavorsku a diskutovalo sa, či by k nám mohol migrovať aj južnou cestou cez Maďarsko.

Táto hypotéza sa naplnila po augustovom objave približne desiatich jedincov sršňa ázijského v Maďarsku, tesne pri hraniciach so Slovenskom. Ihneď sa u nás rozbehli prípravy predovšetkým v oblasti južnej Moravy.

Aké sú prvé poznatky z priebehu tejto akcie?

Najdôležitejším krokom je bezprostredné nahlásenie výskytu. Aj keď si nie ste stopercentne istí, pokúste sa sršňa alebo jeho hniezdo odfotografovať a zaznamenajte presný čas pozorovania. V Plzni sa jedince sršňa zdržali iba krátko, no aj krátke hlásenie s presným časovým údajom bolo zásadné. Cenná tiež bola informácia o smere, ktorým sršne následne odlietali. Po úspešnom love totiž sršne odlietajú smerom späť do hniezda.

Dospelí jedinci potrebujú pre život cukry získavané hlavne z kvitnúcich rastlín. Najmä na jeseň možno tieto sršne často vidieť na kvitnúcom brečtane popínavom, ktorý je pre ne v tomto období významným zdrojom potravy. Práve tu boli zachytené a následne trasované aj robotnice sršňa.

Ako sa vykonáva trasovanie hniezda?

Pri brečtane bolo chytených desať jedincov. Tieto boli nakŕmené medom a následne vypustené. Po krátkej orientácii sršne zamierili k svojmu hniezdu. Po niekoľkých desiatkach metrov vypustenie ďalšieho nakŕmeného jedinca opäť pomohlo presnejšie určiť polohu hniezda. Lokalizácia hniezda sa týmto spôsobom podarila za menej než hodinu.

Ako rozoznať sršňa ázijského?

Najpodobnejším druhom je sršeň obyčajný (Vespa crabro). Podrobnosti a kľúčové rozdiely nájdete nižšie. Sršeň ázijský sa často mylne pletie s inými veľkými hmyzími druhmi ako žahalka, vosa stredná, osík, pestrenka, drevárka či piliar.

Ako rozpoznať a likvidovať hniezda sršňa ázijského?

Hniezda bývajú najčastejšie vo vysokých korunách stromov, podobne ako u osy strednej, no majú typickú žltkastú až krémovú farbu vďaka špecifickej stavbe zo slín zmiešaných s drevenou hmotou. Napriek ich značným rozmerom (napríklad hniezdo v Plzni malo priemer 75 cm a vážilo asi 7,5 kg) sú hniezda často k nerozoznaniu do jesenného opadu listov. V tomto neskoršom období sú však už v hniezde prevažne len robotnice, ktoré zimné obdobie neprežujú.

Hniezda majú typický hruškovitý tvar s bočným vchodom. V plzenskom hniezde bolo zaznamenaných deväť poschodí plástov s približne 6000 jedincami. Povzbudivá správa prišla aj z Plzne – v čase likvidácie bola začiatkom októbra veľká časť kukiel s kráľovnami nevyliahnutá, čo naznačuje možný čiastočný úspech pri zastavení ďalšieho šírenia.

Zásadným opatrením je včasné nahlásenie akéhokoľvek pozorovania sršňa ázijského!

Správanie sršňa ázijského

Bezprostredné nebezpečie pre človeka je malé a sršeň je mierumilovný, pokiaľ sa necíti ohrozený. Pri trasovaní v Plzni sa dali dobre manipulovať bez známok agresivity. Pre včely však predstavujú veľkú hrozbu, keďže lietajú rýchlejšie a obratnejšie než naše domácí sršne a spôsobujú im zreteľné škody.

Vyhľadávanie a odstránenie hniezd

Sledovanie sršňov a vyhľadanie hniezd môže byť časovo zložité, no je realizovateľné. Vhodná je metóda trasovania s nakrmovaním alebo moderné pomôcky ako termovízia a systémy rádiovej telemetrie.

V prípade nálezu podozrivého hniezda sa nikdy nepokúšajte o samostatnú likvidáciu! Najskôr sa obráťte na Agentúru ochrany prírody a krajiny, ktorá potvrdí druhovú príslušnosť. Následnú likvidáciu rieši Hasičský záchranný zbor.

Podľa klimatických modelov môže byť spoločnosť sršňa ázijského schopná ľahko prenikať aj do našich oblastí. Rozhodujúca bude jeho schopnosť prežiť zimné obdobie. Pri monitoringu je potrebné od jesene kontrolovať vysoké koruny stromov. Na jar od apríla je už nutné začať s monitorovaním výskytu mladých kráľovien stavajúcich prvotné hniezda.

Zdroj: časopis Včelařství, Tomáš Görner a Jan Walter