Ako včely medonosné ovplyvňujú opeľovanie a miestnu biodiverzitu?
Nová štúdia, realizovaná v USA, zhodnocuje rozdiely v prospešnosti opeľovania lokálnymi druhmi opeľovačov a dovezenými včelami medonosnými na voľne rastúce rastliny. Aj keď sú včely medonosné tradične považované za významných opeľovačov, v tomto výskume sa ukázalo, že nepatria medzi najkvalitnejších partnerov pre opeľovanie.
Až neuveriteľných 85 % kvitnúcich rastlín využíva na svoje rozmnožovanie rôzne druhy živočíšnych opeľovačov. Včela medonosná bola prostredníctvom človeka introdukovaná celosvetovo – dnes žije na každom kontinente s výnimkou Antarktídy. Napriek svojej rozšírenosti však zabezpečuje len približne 13 % opeľovacej činnosti v prírode rastúcich rastlín. Tieto hodnoty nemusia presne odrážať prirodzené pomery dokonca ani v oblastiach, kde je včela medonosná pôvodným druhom, napríklad v Európe, Afrike či západnej Ázii. Prudko vzrastajúci počet chovaných včelstiev vedie k tomu, že včela medonosná získava na opeľovaní oveľa väčší podiel, než bolo bežné v minulosti, keď krajinu obývali len divo žijúce roje. Lokálne druhy opeľovačov sú tak zatláčané do úzadia. Obzvlášť významným problémom je tento jav na americkom kontinente, vo východnej Ázii, Austrálii či Oceánii, kde pôvodne včely medonosné neboli, a ich rozmach spôsobuje neistotu vplyvu na lokálnu vegetáciu.
Autori novej štúdie Dillon Travis a Joshua Kohn z Univerzity v Kalifornii (San Diego), publikovanej v časopise Proceedings of the Royal Society B, zistili, že prítomnosťou včely medonosnej môžu byť zasiahnuté ekosystémy aj kvalita rastlinného potomstva. Svoj výskum sústredili v biologicky mimoriadne rozmanitom regióne okolo San Diega. Včely medonosné sem boli privezené už v 17. storočí a v oblasti sú intenzívne chované. Okolie San Diega sa pýši viac než 650 pôvodnými druhmi opeľovacieho hmyzu vrátane včiel, čmeliakov a motýľov, ktoré opeľujú viac než 2400 miestnych druhov rastlín. Výskum jednoznačne ukázal, že kvalita potomstva vzniknutého po opelení včelami medonosnými výrazne zaostáva za kvalitou potomstva rastlín opeľovaných pôvodnými divokými druhmi hmyzu.
Aký je reálny vplyv včiel medonosných na zdravie rastlín z voľnej prírody?
Výsledky konkrétnych experimentov preukázali, že semená rastlín (šalvií), ktoré boli opeľované lokálnymi hmyzovými opeľovačmi (rôznymi druhmi divých včiel a čmeliakov), mali 2 až 5-krát vyššiu životnú silu (fitness) než tie vzniknuté zo semien po opelení včelou medonosnou. Dôvodom bolo zvýšené riziko samoopelenia pri návštevách veľkého množstva kvetov na jednej rastline tou istou včelou medonosnou. Experimentálne opeľovanie cudzím peľom ukázalo, že rastliny opeľované z odlišných jedincov môžu byť až 10-násobne kvalitnejšie, než tie ktoré vznikli v dôsledku samoopelenia.
Joshua Kohn tieto výsledky sumarizuje: „Sme zvyknutí považovať vzťah včely medonosnej s rastlinou za obojstranne prospešný. Pravdou však je, že rastliny častejšie získavajú výraznejšiu výhodu z interakcie s lokálnymi druhmi opeľovačov, nie s včelou medonosnou, ktorá často prináša menej kvalitný peľ.“
Ohrozenie pôvodných opeľovačov významne ovplyvňuje celé ekosystémy
V zatiaľ nepublikovanej nasledujúcej štúdii títo vedci zaznamenali, že včely medonosné majú tendenciu opeľovať väčšie množstvo kvetov na jednej rastline v porovnaní s lokálnymi divými druhmi. To môže viesť k vyššiemu stupňu samoopelenia, čo možno vnímať ako súčasť všeobecného zhoršovania kvality semien a populácií rastlín.
Výsledky nových výskumov upozorňujú, že včely medonosné týmto môžu nepriamo podporovať rozširovanie inváznych druhov rastlín nepotrebujúcich hmyzie opeľovanie, ako napr. trávy, ktoré následne znižujú odolnosť prirodzených ekosystémov voči škodlivým javom, ako sú požiare.
Aj keď je včelárenie väčšinou chválené a má nepochybné prínosy, odborníci varujú, že nadmerný chov, najmä v oblastiach s drastickým rozšírením nepôvodnej včely, môže mať na krajinu negatívny dopad. Travis v závere zdôrazňuje: „Musíme chrániť predovšetkým lokálne druhy opeľovačov a rastlín. Zatiaľ čo včelám medonosným nehrozí veľké nebezpečenstvo vymretia a ich počet často narastá, hmyzie druhy pôvodných opeľovačov potrebujú naliehavú ochranu a pomoc zo strany človeka.“
Z časopisu Včelárstvo Jaroslav Petr











































































































































































































