Včela medonosná vytvára med a ďalšie produkty využívané človekom. Včelstvo má prepracované delenie práce: úlohy robotníc sa menia podľa veku a potrieb včelstva.
Viete, že:
Včelia matka
Včelia matka žije 3-5 rokov. V období snúšky kladie včelia matka až 2 000 vajíčok denne. Mladá matka sa počas jedného alebo viacerých snubných letov pári s viacerými trúdmi. Včelia matka si potom uchová spermie trúdov na celý svoj život a čerpá z tejto zásoby. Priemerná váha matky zodpovedá váhe približne 1 500 vajíčok. Ročný výkon kladúcej matky sa odhaduje na 150 000 až 200 000 vajíčok. Nemá orgány na zber medu ani hltanové žľazy, musí byť kŕmená včelami.
Včely robotnice
Včely robotnice obstarávajú väčšinu prác v úli. Letné robotnice žijú približne šesť týždňov, zimné môžu prežiť niekoľko mesiacov. Mladšie robotnice vykonávajú najmä práce v úli, staršie často zbierajú potravu. V prírode zberajú vodu, peľ, nektár a medovicu. Sladké šťavy konzervujú vo forme medu a peľ vo forme plástového peľu, ktorého konzervácia je veľmi podobná spôsobom konzervácie hlávkovej kapusty. Z pastvy v čase snúšky prinášajú naraz 40 mg nektáru alebo medovice, prípadne 15 mg peľu v peľových rouskách na zadných končatinách. Ak nie je vo včelstve matka, môže robotnica klásť neoplodnené vajíčka; taká robotnica sa nazýva trúdnica.
Trúd
Trúd je včelí samec, rodiaci sa partenogeneticky z neoplodnených vajíčok. Trúd nemá žihadlo. Vo včelstve žije podľa sily včelstva 500 až 2 000 trúdov. Jedinou úlohou trúda je oplodnenie matky. Trúdy oplodňujú matky za letu na zhromaždisku trúdov vo výške 10 až 30 metrov. Po oplodnení matky padá trúd mŕtvy na zem. V úli sú trúdy kŕmené robotnicami.
Zaujímavé včelie štatistiky
Včely lietajú priemernou rýchlosťou okolo 21-24 km/h a mávajú krídlami frekvenciou 180 mávnutí za sekundu. Bzučanie súvisí s rýchlymi pohybmi krídel. Jedna robotnica za život nazbiera len malé množstvo surovín na med. Počet navštívených kvetov závisí od sily včelstva a dostupnej znášky. Včely odpočívajú a prechádzajú aj stavmi podobnými spánku.
Teplota v oblasti plodu sa pohybuje približne okolo 34 °C. Včely spotrebujú asi 3,5 kg medu na výrobu 0,5 kg včelieho vosku. Ročne spotrebuje včelstvo až 100 kg medu na svoje potreby. Včelstvo dokáže zhromažďovať nektár a peľ zo zdrojov väčšieho kruhu, teda aj zo vzdialenosti viac ako 5 km. Včela nevidí červené svetlo a červenú farbu vníma ako čiernu, ale vníma ultrafialové lúče a polarizované svetlo. Robotnica váži okolo 100 mg, tzn. 10 000 včiel váži cca 1 kg.
Včelstvo komunikuje pomocou feromónov:
matečí feromón – pomáha udržiavať súdržnosť včelstva a potláča rozvoj vaječníkov robotníc.
poplašný feromón – vyvoláva útočnosť.
značkovací feromón – pomáha označovať česno a zdroje potravy.
povrchové feromóny – pachové látky pomáhajúce včelám rozpoznať príslušníčky vlastného včelstva.
plodový feromón – ovplyvňuje starostlivosť o plod a zber potravy.
Delenie práce sa mení podľa veku robotníc a potrieb včelstva; uvedené veky sú orientačné:
čistička – v prvých 3 dňoch života čistí bunky.
kŕmička – 4. až 6. deň kŕmi starší plod medom, peľom a vodou.
kojnica – 7. až 12. deň kŕmi najmladší plod a matku krmnou kašičkou.
staviteľka – 13. až 17. deň spracováva výlučok voskotvorných žliaz a stavia plásty.
strážkyňa – 18. až 20. deň chráni česno a orientačne sa zalietáva.
lietavka – od 21. dňa nosí do úľa vodu, peľ, nektár a medovicu.
Včela lietavka môže navštíviť stovky kvetov za hodinu. Na 1 g medu sa uvádza približne 7 000 navštívených kvetov. Na 1 kg medu môžu včely podľa odhadu spolu preletieť až 280 000 km, teda približne sedemkrát obvod rovníka. Zrenie sladiny na med môže trvať približne 108 hodín, teda štyri a pol dňa. Pri lete tam a späť na vzdialenosť 2 km spotrebuje včela podľa odhadu 1,6 mg sladiny. Po návšteve kvetov môže na tele prenášať milióny peľových zŕn. Počas letu zotiera peľ z chĺpkov, vytvára rousky a ukladá ich do košíčkov na zadných nohách. Na vytvorenie páru peľových rouskov môže navštíviť približne 80 kvetov. Silné včelstvo môže doniesť za deň až 1 kg peľu. Do bunky môže uložiť asi 0,3 g peľu, čo môže postačovať na výživu plodu dvoch včiel. V bunke ho hlavou utláča a pokrýva medom, aby sa konzervoval.
Vosková šupinka vytvorená na voskotvornom zrkadielku váži približne 0,3 až 1,2 mg. Na 1 kg vosku je potrebný približne 1 až 3,5 milióna voskových šupiniek. Včelstvo spotrebuje za rok 24 až 36 kg spracovaného peľu. Včelstvo potrebuje aj vodu; ročný príjem môže podľa podmienok dosahovať približne 150 litrov. Zazimované včelstvo môže mať približne 15 000 včiel, na vrchole činnosti až 50 000.
Na 1 dm² plástu je obojstranne približne 800 buniek. Vietor, búrka, hmla a chlad môžu ovplyvniť aktivitu aj obranné správanie včelstva. Mriežka s otvorom približne 4,2 mm môže zabrániť prechodu matky a trúdov. Po opelení sa tvorba nektáru a vône niektorých kvetov mení. V 3,5 dm² obojstranne zaviečkovaných zásob môže byť asi 1 kg medu. Včelí vosk sa topí približne pri 63 °C. Jeden kvet jablone môže obsahovať približne 100 000 peľových zŕn a jahňada liesky približne 6 miliónov. Peľ obsahuje aminokyseliny.
Matka sa nepári za chladného alebo daždivého počasia. Začiatok kladenia je pomerne variabilný, teda 5 až 17 dní po párení. Dĺžka života letnej aj zimnej generácie robotníc závisí od množstva vykonanej práce. Ak matke dojde zásoba spermií v semennom váčku, začne klásť iba neoplodnené vajíčka, čo bez náhrady matky vedie k zániku včelstva. Včely to však vedia "vycítiť" a obyčajne si včas vychovajú novú matku. Ak včelstvo stratí všetky lietavky, časť úľových včiel sa rýchlo preorientuje na túto činnosť bez ohľadu na vek. Intenzívna práca skracuje život letných včiel. Zimné včely sa rodia z vajíčok nakladených v auguste a neskôr. Matka kladie menej vajíčok a o larvy sa stará viac kŕmičiek.
Ako včely komunikujú?
Zmes matkiných feromónov včelári nazývajú matečia látka. Robotnice ju medzi sebou prenášajú vzájomným kontaktom a starostlivosťou o matku.
Ako vidia včely?
Včela má päť očí: dve veľké zložené oči a tri jednoduché očká na temene hlavy. Zložené oči tvoria početné drobné očká a medzi nimi vyrastajú jemné chĺpky. Včely rozlišujú farby inak ako človek.
Ako sa včely orientujú?
Včely sa pri orientácii riadia polohou slnka a vzorom polarizovaného svetla na oblohe. Využívajú aj ďalšie orientačné body v krajine.
Opeľovanie
Včely zbierajú peľ a nektár z kvitnúcich rastlín a pritom prenášajú peľ medzi kvetmi. Popri včele medonosnej opeľujú rastliny aj ďalšie druhy včiel a iný hmyz. Pri lucerne zohráva významnú úlohu napríklad čalúnnica materinková. Kvet lucerny má mechanizmus, ktorý sa pri návšteve opeľovača uvoľní; jednotlivé druhy včiel sa spôsobom návštevy a účinnosťou opelenia líšia.
