O živote včiel

Vďaka včelárstvu sú včely jediným hmyzom, ktorý produkuje potravu pre človeka. Včelstvo má prepracovaný systém s určenou delením práce, takže včely rovnakého veku pracujú vždy na jednom úlohe pre včelstvo.

Viete, že:

Včelia matka

Včelia matka žije 3-5 rokov. V období snúšky kladie včelia matka až 2 000 vajíčok denne. Jedenkrát za život uskutoční včelia matka tzv. svadobný let s trúdmi. Počas tohto letu sa spojí až s 10 trúdmi. Včelia matka si potom uchová spermie trúdov na celý svoj život a čerpá z tejto zásoby. Priemerná váha matky zodpovedá váhe približne 1 500 vajíčok. Ročný výkon kladúcej matky sa odhaduje na 150 000 až 200 000 vajíčok. Nemá orgány na zber medu ani hltanové žľazy, musí byť kŕmená včelami.

Včely robotnice

Včely robotnice obstarávajú všetky práce v úli. Včely robotnice, ktoré sa líhnú na jar, žijú cca 6 týždňov. Robotnice, ktoré sa líhnú po letnom slnovrate, sa dožívajú až 9 mesiacov. Tri týždne strávia v úli a tri týždne zberaním nektáru a peľu. V prírode zberajú vodu, peľ, nektár a medovicu. Sladké šťavy konzervujú vo forme medu a peľ vo forme plástového peľu, ktorého konzervácia je veľmi podobná spôsobom konzervácie hlávkového kapusty. Z pastvy v čase snúšky prinášajú naraz 40 mg nektáru alebo medovice, prípadne 15 mg peľu v peľových rouskách na zadných končatinách. Ak nie je vo včelstve matka, môže robotnice klásť neoplodnené vajíčka, hovorí sa jej trúdnica.

Trúd

Trúd je včelí samec, rodící sa partenogeneticky z neoplodnených vajíčok. Trúd nemá žihadlo. Vo včelstve žije podľa sily včelstva 500 až 2 000 trúdov. Jedinou úlohou trúda je oplodnenie matky. Trúd oplodňujú matky za letu na zhromaždisku trúdov vo výške 10 až 30 metrov. Matka sa pári priemerne s 8 až 10 trúdnymi v jednom až troch výletoch. Po oplodnení matky padá trúd mŕtvy na zem. V úli trúd žijú nečinne, sú kŕmení včelami.

Zaujímavé včelie štatistiky

Včely lietajú priemernou rýchlosťou okolo 21-24 km/h a mávajú krídlami frekvenciou 180 mávnutí za sekundu. Bzučanie je spôsobené teda rýchlym mávaním krídel až 11 400 krát za minútu. Jedna včela nazbierá za život suroviny na cca 9 gramov medu. Včely z jedného úľa navštívia denne cez 225 000 kvetov. Včely nikdy nespia.
Priemerná teplota v úli je 34 °C. Včely spotrebujú asi 3,5 kg medu na výrobu 0,5 kg včelieho vosku. Ročne spotrebuje včelstvo až 100 kg medu na svoje potreby. Včelstvo dokáže zhromažďovať nektár a peľ zo zdrojov väčšieho kruhu, teda okolo viac ako 5 km. Včela nevidí červené svetlo a červenú farbu vníma ako čiernu, ale vníma ultrafialové lúče a polarizované svetlo. Robotnica váži okolo 100 mg, tzn. 10 000 včiel váži cca 1 kg.

Včelstvo komunikuje pomocou feromónov.
pohlavný feromón – matečná látka láka rojenie trúdnice, pôsobí na potláčanie rozvoja vaječníkov robotníc.
poplašný feromón – vyvoláva útočnosť.
značkovací feromón – značkovanie česna, aby neblúdili, značkovanie nájdeného zdroja snúšky.
shromažďovací feromón – feromón matky vytvára súdržnosť a chod včelstva.
povrchový feromón – voňavné látky na poznávanie sounáležitosti.
plodový feromón – stimulácia prínosu peľu a nektáru do úľa.

Delenie práce vo včelstve je riadené:
čistička – v prvých 3 dňoch života čistí bunky.
ivcelarskepotreby.sk – 4. až 6. deň kŕmi 4-dňový a starší plod medom, peľom a vodou.
kojnica – 7. až 12. deň kŕmi najmladší plod a matku krmnou kašičkou.
staviteľka – 13. až 17. deň spracováva výlučok voskotvorných žliaz a stavia plásty.
strážkyňa – 18. až 20. deň chrání česno a orientačne sa zalietáva.
lietavka – od 21. dňa nosí do úľa vodu, peľ, nektár a medovicu.

v dobe intenzívnej činnosti žije 6 až 8 týždňov,
na jeseň zostáva nečinná a prežíva 8 až 9 mesiacov

Včela lietavka navštívi 800 kvetov za hodinu, z jedného letu pri silnej snúške prinesie asi 40 mg sladiny, na 1 gram medu musí navštíviť 7 000 kvetov, životné dielo 1 včely je pol čajovej lyžičky medu, na 1 kg medu preletí včely 280 000 km, čo je 7× okolo rovníka, zhuštenie sladiny na med trvá približne 108 hodín, teda 4 a pol dňa, na vzdialenosť 2 km tam a späť spotrebuje počas letu 1,6 mg sladiny, po návšteve kvetov prenáša na tele 2 až 2,5 milióna peľových zŕn, počas letu zotiera z chlpov peľ, vytvára rousky a ukladá ich do košíčkov na zadných nohách, na vytvorenie pár páru peľových rouskov musí navštíviť asi 80 kvetov, silné včelstvo môže doniesť za deň až 1 kg peľu, do 1 bunky ukladá 0,3 g peľu, čo postačuje na výživu plodu 2 včiel, v bunke hlavou utláča peľ, pokryje medom aby sa kyseline zmedzil a bol stráviteľný, vosková šupinka, vytvorená na voskotvornom zrkadieľku, váži 0,3 až 1,2 mg, na 1 kg vosku je potrebné 1 až 3,5 milióna voskových šupiniek, včelstvo spotrebuje za rok 24 až 36 kg spracovaného peľu. Včelstvo musí doniesť do úľa ročne okolo 150 litrov vody, zazimované včelstvo by malo mať 15 000 včiel, na vrchole činnosti až 50 000 včiel, na 1 dm2 plástu je obojstranne 800 buniek, včelstvo je bodavé, keď sa matka chystá na snúbny let, vietor, búrka, hmla, chlad znižujú pracovnú energiu včelstva a včelstvo je bodavé, mriezkou o šírke otvoru 4,2 mm matka ani trúdy neprejdú, po opelení prestanú kvety vylučovať nektár a strácajú vôňu, v 3,5 dm2 obojstranne zaviečkovaných zásob je cca 1 kg medu, vosk topí pri teplote 63 °C, jeden kvet jablone obsahuje okolo 100 000 peľových zŕn, jedna jehneda liesky okolo 6 000 000 peľových zŕn, zo 100 g peľu môžeme získať toľko základných aminokyselín, ako z cca 0,5 kg mäsa alebo 7 vajec

Matka sa nepári za chladného alebo daždivého počasia. Začiatok kladenia je pomerne variabilný, teda 5 až 17 dní po párení.
Dĺžka života letnej aj zimnej generácie robotníc závisí na množstve vykonanej práce. Ak matke dojde zásoba spermií v semenom váčku, začne klásť iba neoplodnené vajíčka, to vedie k zániku včelstva. Včely to však vedia "vycítiť" a obyčajne si včas vychovajú novú matku. Matka sa počas snubných letov postupne pári so 6 až 10 trúdnymi. Ich sperma si uchováva v semenom váčku po celý život, keď sa už rozkladala, už sa nepáruje. Ročne nakladá matka cca 200 000 vajíčok. Trúd, ktorý sa jej podarí spáriť s matkou, okamžite umiera. Ak včelstvo stratí všetky lietavky, čiastka úlových včiel sa rýchlo preorientuje na túto činnosť bez ohľadu na vek. Letné včely sa rýchlo upracujú k smrti. Zimné včely sa rodia z vajíčok nakladených v auguste a neskôr. Matka klade menej, každú larvu krmí viac krmcičky.

Ako včely komunikujú?

Včelí matky vylučujú chemickú látku - feromón, obsahujúcu kyselinu 9-oxo trans-decenovú a 9-hydroxy-decenovú. Této látke včelári hovoria „matečia látka“. Matky ju v pevnom skupenstve predávajú pomocou mladušiek všetkým robotniciam v úli, čím ich zakrnelé pohlavné orgány neschopne a sú aj naďalej zablokované. Robotnice sú po užití tejto látky pokojnejšie, súdržnejšie a pracovitějšie. Ak im chýba táto látka, môžu samé klásť, ale jat neoplodnené vajíčka.

Ako vidia včely?

Vidienie včel je schopnosť nie celkom preskúmaná, ale aspoň niektoré informácie máme, i keď exaktne dokázané. Včela má očí celkom päť. Prvé dve sú tzv. zložené oči a ďalšie tri očička sú jednoduchá, vložené medzi tie zložené. Zložené oči sú zaostrené na nekonečno a napríklad zložené oči trúdov sa skladajú až z 9 tisíc očiek. Ostatné tri jednoduché oči sú zaostrení len na krátkou vzdialenosť. Miesto rias majú včely medzi očkami zložených očiek jemné chĺpky. Vidia farebne ako človek, ale spoločnú majú iba šírku spektra farebného videnia, v oblasti vln krátkych, tzv. ultrafialových.

Ako sa včely orientujú?

Orientácia včiel je závislá na slnku. Za dlhé storočia si preto vyvinuli svoj systém, ktorý však bez slnka absolútne zlyháva. Ide o to, že včela dokáže registrovať uhol dopadu polarizovaných rovnobežných lúčov na svoje zložené oči. Keď včela letí rovno, lieta stále tak, aby na jej zložené oči dopadajúce lúče boli stále pod rovnakým uhlom.

Opeľovanie

Včely zbierajú peľ a nektár z práve kvitnúcich rastlín. Tieto kvety slúžia v skutočnosti ako lákadlo pre opeľovače všetkých druhov, z ktorých sú včely najpočetnejšie, najuniverzálnejšie a tým pádom aj najužitočnejšie. Dobrá produktivita a kvalita plodov sú u väčšiny hmyzosnubných rastlín závislé na včelách, pretože konštrukcia ich tela je pre vniknutie do kvetu a jeho opeľovanie jedinečná. Aj technika včiel pri opeľovaní je jedinečná. Napríklad jeden druh včely - čalúnnica materínka, je jedinečný pre dobré opeľovanie lucerny. V Čechách prevládajúci druh včely, včela medonosná, kraňská, dokáže lucernu opeliť iba z 1-2 %. Systém piestika tejto rastliny je totiž vytvorený do takého „vystreľovacieho“ mechanizmu, ktorý, akonáhle sa včela do kvetu snaží dostať, sa uvoľní a včelu o neho dostane prudkú ranu o sile 10-krát väčšej ako je jej hmotnosť. Čalúnnica materínka však vyvinula výbornú techniku, vďaka ktorej má úspech v opelení lucerny.