Rojenie je prirodzená vlastnosť hmyzu tvoriaceho trvalé spoločenstvá. Okrem včiel sa roja napríklad aj mravce a termiti. Pri rojení sa včelstvo rozdelí na dve časti a v každej z nich sú zastúpené včely robotnice, lietavky i mladušky, trúdy a s rojom vyletuje aj matka. Včelí roj si so sebou odnesie aj časť zásob, aby prežil, kým sa usadí a začne zhromažďovať novú potravu. Nevýhodou je, že časť včelstva, ktorá zostane v úli, je oslabená a už nedokáže využiť snúšku tak, ako by mohla, preto je rojenie v modernom včelárstve nežiaduce. Včelár sa rojeniu snaží predchádzať zásahmi do včelstva a šľachtením málo rojivých kmeňov včiel.
Príčiny rojenia včelstva:
Rojenie podporuje súhra viacerých okolností, napríklad nedostatok priestoru, sila včelstva, genetické vlastnosti a podmienky v úli. Pri príprave na rojenie včely budujú materské bunky, v ktorých vychovávajú nové matky. Pôvodná matka pred odletom obmedzí kladenie, zníži hmotnosť a pripraví sa na let.
Po zaviečkovaní materských buniek môže roj vyletieť, zvyčajne za priaznivého počasia. Roj sa často najprv usadí v blízkosti úľa, kde včely vytvoria rojový zhluk. Ten na mieste vydrží niekoľko hodín, niekedy aj deň či dva.
Včely prieskumníčky medzitým hľadajú novú dutinu pre hniezdenie. Včely si navzájom oznamujú informácie o nájdených miestach a ich vzdialenosti. Následne vyberú vhodnú dutinu, do ktorej sa roj premiestni.
Roj býva spravidla menej obranný ako včely chrániace hniezdo, včely však môžu pri vyrušení bodnúť.
