Stavba včelích plástov

Včela medonosná je sociálny hmyz a svoje spoločenstvo si buduje z materiálu zvaného včelí vosk. Vosk na stavbu diela včely produkujú prevažne v mesiacoch apríl až júl, ale len pri dostatku potravy. Včely vo voskových žľazách produkujú voskové šupinky o hmotnosti 6,8 mg, takže na výrobu 1 kg čistého včelieho vosku potrebuje včelstvo 1,25 milióna šupiniek.

Keď usadíme včelí roj do prázdneho úľa bez rámikov a plástov, začne si včelstvo pri dostatku potravy budovať vlastné dielo. Včely visia na sebe v reťaziach alebo hroznoch, hlavami obrátené vždy nahor. Vylučujú vosk a pomocou zadných nôh a kusadiel ho rozmelia, navlhčia, rozdelia na kúsky a pripevnia na mieste stavby. Včely pripevňujú kúsky vosku na strop, až sa objaví prvý základ steny, tak vznikne medzistena, ktorá má už naznačené začiatky bunkových stien. Čím nižšie dosahuje "plástové srdiečko", tým hlbšie sú bunky na hornom konci. Plásty stavajú včely väčšinou šikmo smerom k letovému otvoru. Akonáhle dosiahne srdiečko dĺžku 8 až 10 cm, začína roj stavať rovnakým spôsobom susedné plásty. Jednotlivé bunky plástu majú sklon 4 až 5° smerom nahor, aby med z nezavíčkovanej bunky hneď nevytiekol a plást zabezpečuje aj určitú stabilitu. K ďalšiemu zvýšeniu pevnosti plástu vedú silne zhrubnuté steny na strope pristavených buniek.

Konštrukciou úľa je daná stavba podélná alebo priečna. Keď môžu včely budovať svoje dielo bez určenia včelárom, volia väčšinou stavbu podélnú, teda plásty stoja kolmo k česnovéj stene, často sa objaví aj postavenie šikmé. Medzistena, alebo včelárom zhotovená vosková tenká plotna, uľahčuje včelám stavbu plástov, najmä keď u liatych medzistien môžu nadbytočný vosk použiť ako materiál pre stavbu stien buniek.

Na plástoch včely medonosnej rozpoznávame tri druhy buniek: robotníčie bunky, vzdialenosť rovnobežných stien bunky v priemere 5,37 mm, trúdie bunky v priemere 6,91 mm a veľké, žaludovité dolu visiace matečníky. Robotníčie a trúdie bunky sú opakovane používané. Dná a steny buniek sú znečistené výkalmi lariev a tie sú zakryté zhodenými obalmi lariev (košilkami). Bunky sa tým stále zmenšujú a môžu byť zdrojom opakovaných nákaz vo včelstve. Včely, ktoré sa liahnu zo zmenšených buniek sú tiež menšie, s kratším sosákom a tým menej vitálne.

Stavba plástov v úli

Na takzvanej stavbe za studena môžeme pozorovať určité usporiadanie. Uprostred sú plodové plásty, po stranách sú plásty s medom a peľom. S rozvojom včelstva podliehajú medové a peľové plásty vďaka rozširujúcim sa plochám plodu rozsiahlej zmene. Plodové teleso má usporiadanie v tvare kruhu a gule. Okolo plodu je na pláste veniec buniek s peľom, za nimi potom veniec buniek s medom. Zásoby sú podľa možnosti ukladané čo najďalej od česna, čo uľahčuje ich úspešnú obranu proti zlodejom. Zatiaľ čo v dobe, keď plod pribúda, sa zásoby medu a peľu presúvajú do strán a nahor, pri zostupnom vývoji včelstva je to opačne. Med a peľ obklopuje zmenšujúci sa plodové teleso blízko česna, kde sa vytvára aj zimný chumáč včiel.