Opeľovanie
Opeľovacia činnosť včelstva je najdôležitejším včelím produktom. Hmyzosnubné rastliny sú na opeľovanie hmyzom priamo závislé.
Rastliny potrebujú preniesť peľ (samčie pohlavné bunky) na piestik (samčí orgán). Prenášanie peľu môže zabezpečiť vietor, voda či hmyz. V našich podmienkach je asi 20 % rastlinných druhov vetrosnubných, zvyšných 80 % opeľuje hmyz (sú hmyzosnubné).
Včely zbierajú peľ na rastlinách, za letu ho rouskujú a pokračujú v zbieraní na ďalšej rastline rovnakého druhu. Vďaka nadprodukcii peľu rastlinami je ho dostatok nielen na samotné opeľovanie, ale aj pre včelu, ktorá ho prináša do úľa vo forme rousek.
V prírode existuje mnoho opeľovačov, včela medonosná je však špecifická: pri znáške je jednému zdroju peľu (aj medu) verná tak dlho, kým ho produkuje, dá sa chovať a teda aj využívať na cielené opeľovanie, dá sa relatívne ľahko prenášať z miesta na miesto.
Včela medonosná využíva peľ ako zdroj bielkovín. Pri zbere tak opeľuje rastlinu. Na vytvorenie jedného páru rousek musí včela obieleť asi 80 kvetov. Včelstvo ročne spotrebuje viac ako 30 kg peľu len na odchov lariev. Včely z jedného úľa takto opeľujú približne 250 miliónov kvetov.
Hodnota včelej práce vykonanej opeľovaním sa ťažko vyčisľuje. Bežne sa uvádza, že je približne 10x vyššia než hodnota vyprodukovaného medu. V niektorých krajinách je opeľovanie hlavným zdrojom príjmu včelárov. Napríklad v Kalifornii vďaka neustále rastúcej výmere mandľových sadov platia farmári až 150 $ za jedno prisunuté včelstvo. Podobne funguje opeľovacia služba aj v iných krajinách ako Francúzsko, Austrália, Nový Zéland. Slovenskí poľnohospodári vo väčšine prípadov za prisun včelstiev neplatia, opeľovanie berú ako samozrejmosť.
