Domáca výroba nezateplených nástavkových úľov

Hneď na úvod chcem povedať, že úľová zostava, ktorú používam, nie je „najlepšia na svete“ a nemusí vyhovovať každému. Pre môj spôsob včelárenia je ale praktická a osvedčená. V týchto úľoch dosahujem výsledky, s ktorými som spokojný – či už ide o výnosy medu, produkciu vosku, alebo chov včelích matiek.

Včelárim približne s 50 včelstvami v oblasti Posázavia v nadmorskej výške 420–450 m n. m. Využívam ako včelnícový spôsob, tak kočovanie so stabilne umiestneným kočovným vozom. Pracujem na rámkovej miere 39 × 24 a 42 × 17.

Na začiatku som si vyrábal dvojplášťové palubkové úle zateplené polystyrénom. Postupne som vyskúšal aj varianty s vnútornou hobrou (vrátane jednostranne spevnenej) a s vonkajšou preglejkou. Testoval som rôzne rohové spoje, spojovacie materiály, nátery aj drobné konštrukčné detaily.

Moja skúsenosť je jednoduchá: čím viac dielov a spojovacích prvkov úľ má, tým viac práce býva po rokoch s údržbou. Životnosť potom výrazne ovplyvňuje aj to, ako často s nástavkami manipulujeme, či prevážame kočovné včely, ako úle skladujeme a v akých podmienkach stoja. Práve preto som postupne dospel ku konštrukcii, ktorú popisujem nižšie.

Základné požiadavky, ktoré som si stanovil

• úľ má byť z dreva (obnoviteľný materiál),
• prednostne z vlastných, lokálnych zdrojov dreva,
• konštrukcia má byť odolná a ergonomická pre bežnú prácu s včelstvom,
• úle majú ísť ľahko čistiť a dezinfikovať,
• má byť jednoduché podávanie liečiv a odber vzoriek meliva z podložky na vyšetrenie,
• cieľová životnosť minimálne 20 rokov.

Výsledkom je drevený, nezateplený nástavkový úľ s odnímateľným dnom na rámkovú mieru 39 × 24 cm a hrúbkou steny 30 mm. Počet nástavkov aj prípadné kombinácie výšok si môže každý včelár prispôsobiť podľa svojej metodiky, znáškových podmienok a sily včelstiev.

Vlastnosti drevín a voľba materiálu

Na výrobu používam borovicu vejmutovku (Pinus strobus). V našich podmienkach je pomerne dostupná, je ľahká a dobre sa opracováva. Pôvodne pochádza z východnej časti Severnej Ameriky, u nás sa často pestuje ako introdukovaná drevina v hospodárskych lesoch a možno ju nájsť aj v parkoch.

Vejmutovka poskytuje mäkké drevo, ktoré sa ľahko štiepne a dobre sa používa napríklad na debny, zápalky alebo v stolárskej výrobe. Po vysušení na 12 % vlhkosť má hmotnosť približne 410 kg/m³, takže patrí k najľahším drevinám dostupným u nás.

Pri rozrezávaní na prírezy je dobré myslieť aj na orientáciu vlákien (letokruhov). Pevnosť sa môže líšiť podľa toho, z ktorej časti kmeňa je profil vyrobený – a to sa potom prejaví v odolnosti nástavkov pri bežnom zaťažení a manipulácii.

Ťažba vhodného stromu

Pokiaľ ide o následné spracovanie a sušenie, najlepšie sa mi osvedčilo ťažiť v zime, vo vegetačnom pokoji, keď je v dreve menej miazgy. Ideálna je väčšia vejmutovka s priemerom vo výčetnej hrúbke zhruba 40–50 cm, ale podľa možností možno využiť aj slabší strom.

Praktickou výhodou býva, keď sú presleny konárov ďalej od seba (cca 50–55 cm) – získa sa viac „čistého“ reziva. Niekedy majiteľ ponúkne strom už presychajúci alebo suchý; po narezaní môže byť drevo miestami namodralé, čo pre použitie na výrobu úľov obvykle nevadí. Podstatné je, aby rezivo nebolo napadnuté hnilobou (vrátane tzv. tvrdej hniloby).

Z vlastnej skúsenosti: zo stromu o priemere na pni okolo 55 cm a výške zhruba 35 metrov možno vyrobiť až okolo 60 nástavkov na rámkovú mieru 39 × 24 cm.

Výroba reziva

Rezivo si väčšinou nechávam narezať na píle v okolí, prípadne je možné kúpiť hotové fošne. Ak má človek vybavenie, možno porez zvládnuť aj svojpomocne. Ja používam mobilnú pásovú pílu s malým prerezom, vďaka čomu sa výťažnosť reziva pohybuje približne okolo 80 %.

Osvedčilo sa mi rezať fošne na hrúbku 35 mm a kvôli manipulácii aj preprave voliť dĺžku zhruba 2,2 m (vrátane nadmerku). Režem priamo v lese a domov si vozím hotové fošne. Spracovanie jedného stromu na menšej mobilnej pásovej píle obvykle zaberie približne 1 až 1,5 dňa.

Sušenie reziva

Narezané fošne suším prirodzene v hraniciach: jednotlivé kusy musia byť starostlivo preložené, na pevnom a rovnom základe, aby drevo dobre vetralo a zbytočne sa nekrútilo.

Pri hrúbke 35 mm je potrebné počítať s dlhšou dobou sušenia v prírodných podmienkach – orientačne platí pravidlo „1 cm hrúbky = 1 rok vysychania“, teda približne tri až štyri roky. Ak je potrebné proces urýchliť, možno využiť služby sušiarní reziva u firiem, ktoré sa sušením profesionálne zaoberajú.

Stolárska príprava reziva

Po doschnutí narezaných fošní je potrebné materiál z oboch strán zrovnať a ohobľovať na cieľovú hrúbku. V mojom prípade pracujem s hrúbkou 30 mm. Urobiť to možno viacerými spôsobmi, mne sa osvedčila jednostranná stolárska preťahovačka.

Následne zrovnám jednu hranu fošne a na píle ju pozdĺžne rozrežem podľa pravítka na šírku 250 mm. Potom ohobľujem aj druhú hranu tak, aby výsledná šírka vyšla na 248 mm – tým vznikne potrebná včelia medzera 8 mm. Takto pripravenú fošňu potom na pokosovej píle režem na požadované dĺžky.

Pre rámkovú mieru 39 × 24 cm a vnútorný rozmer úľa 405 × 405 mm vychádzajú dĺžky stien budúceho nástavku na 421 mm a 465 mm. Na kratšej stene (421 mm) upravím pero pre rohový spoj tak, aby malo rozmer 8 × 8 mm. Vďaka tomu je výsledná vnútorná dĺžka steny presne 405 mm.

Do tej istej steny zároveň vyrežem osadenie pre rámiky s rozmerom 15 × 15 mm. Tieto operácie vykonávam na stolovej kotúčovej píle.

Ďalším krokom je vyfrézovanie drážky pre pero v dlhšej stene nástavku – drážka má šírku 8 mm a je umiestnená vo vzdialenosti 30 mm od kraja. Používam drážkovaciu stopkovú frézu, hornú frézku a vodítko.

Nakoniec do stien predvŕtam otvory Ø 4,5 mm pre spojovacie skrutky vrátane zahĺbenia pre hlavy. Na spoj používam skrutky 5 × 70 mm.

Všetko riešim tak, aby tzv. „pravá“ strana dreva smerovala von – teda strana bližšie stredu kmeňa. Pozná sa podľa letokruhov na priečnom reze. Ak je fošňa pozdĺžne popraskaná, rozrežem ju na užšie diely a tie potom pozdĺžne zlepím na pero, pričom striedam pravú a ľavú stranu dreva. Vznikne tak stabilnejší, spárovkový typ fošne.

Spájanie naformátovaného reziva

Pripravené steny nástavkov skladám a lepím na rovnej podložke (napríklad na kuse kuchynskej pracovnej dosky z hobby marketu). Pre pevný a trvanlivý spoj používam vodoodolné expanzné lepidlo (kategória D4), ktoré vyplní drobné vôle, a v každom rohu doplním spoj 4 ks skrutiek 5 × 70 mm.

Dotiahnutie vykonávam aku uťahovákom, ale pre istotu odporúčam finálne dotiahnutie ručne (napr. ráčňovým skrutkovačom). Pri montáži priebežne kontrolujem pravouhlosť nástavku.

Posledným krokom je vyfrézovanie úchytov, aby sa nástavky dobre prenášali pri práci na včelnici aj vo včelíne. Robím ich hornou frézkou s rádiusovou stopkovou frézou vedenou v jednoduchom prípravku.

Hotový nástavok má pri hrúbke steny 30 mm hmotnosť približne 4,35 kg. Ak rovnakým postupom vyrobíme nástavok s hrúbkou 25 mm (napr. pre medníky, s príslušnou úpravou vonkajších dĺžok), dostaneme sa zhruba na 3,7 kg.

Dno a veko včelieho úľa

Dno vyrábam ako pevné, s výškou 9 cm. Na jeho výrobu využívam aj odrezky vzniknuté pri pozdĺžnom delení fošní. Alternatívou je zasieťované dno s diagnostickou podložkou.

Pevné dno má redukciu letáčového otvoru. Zo spodnej strany je redukcia pozdĺžne rozrezaná, aby bolo možné v zime vložiť zábranu proti hlodavcom. Súčasťou dna je aj pevná letáčová doska. Princíp výroby je rovnaký ako u nástavkov.

Diagnostickú podložku zasúvam a vysúvam letáčom po povolení redukcie letáča, ktorá je uchytená jednou skrutkou. Veko vyrábam obdobným spôsobom ako dno.

Povrchová ochrana dreva

Pretože väčšinu úľov používam vo včelíne a vo včelárskom voze (teda v krytej prevádzke), nie je ochrana náterom taká náročná. Vnútorné časti úľov nenatriem; každoročnú dezinfekciu vykonávam plameňom. Z vonkajšej strany natriem úle fermežou podľa návodu výrobcu, v 2–3 vrstvách. Dná a niektoré spodné nástavky natriem aj farebne.

Hustota vybraných drevín pri vlhkosti dreva (w = 12 %)

Z časopisu Včelárstvo – Ing. Jiří Vorlíček