Možné príčiny neprijatia novej včelej matky
Pri chove mladých včelích matiek môžu nastať komplikácie a jedna z najčastejších je odmietnutie mladej matky zo strany včiel. Ak sa matka pridá priamo do oplodniačikov pri ich vytvorení, pravdepodobnosť prijatia matky býva omnoho vyššia. Dôvod je ten, že v oplodniačiku nemajú včely plod a nemajú sebemenšiu možnosť vychovať si ďalšie matky. V tomto úli sa v úvodnej fáze nachádzajú iba včely, rámiky s medzistienkami a kŕmne cesto. Včely potom musia vybudovať nové dielo a po návrate oplodnenej matky zo svadobného letu sa rozbehne kladenie vajíčok. V tomto prípade mladé neoplodnené matky pociťujú zo strany včelstva jednoznačnú podporu, založenú na ich prirodzenom pude sebazáchovy, pretože bez matky by včelstvo nemohlo prežiť.
Naopak v plemenáčoch, kde sa už vyskytuje plod rôzneho veku od vajíčok až po larvičky, je situácia iná. Včely tu majú možnosť vychovať si vlastné matky (priamo z najmladších lariev). To spôsobuje, že nové matky nie sú niekedy akceptované a môžu byť včelstvom likvidované. Preto je dôležité zvoliť vhodnú správnu metódu pridávania novej matky do úľa, čím sa minimalizuje riziko jej neprijatia.
Do plemenáčov je bezpečnejšie pridávať oplodnenú matku, ktorú je vhodné ponechať 1 až 3 dni chránenú v ochrannej klietke. Po uplynutí tejto doby sledujeme správanie včiel. Ak pôsobia agresívne, je potrebné predĺžiť uzatvorenie matky o niekoľko dní. Ak sa chovajú mierne, môžeme im dovoliť vykúsať cukrovú zátku a matku oslobodiť.
Ďalšou efektívnou a zo strany včelárov často využívanou metódou je pridanie zrelého matečníka na plást s plodom tesne pred vyliahnutím. Matečník býva obvykle prijatý a matka sa vyliahne v nasledujúcich dňoch. Matka následne vyletí na snubný let, kde sa za priaznivých poveternostných podmienok oplodní trúdmi. Po úspešnom návrate matka o približne desať dní začne klásť oplodnené vajíčka, čím zakladá svoju vlastnú kolóniu.
Tento postup vysvetľuje, ako je možné, že z pôvodne siedmich založených plemenáčov boli niekedy úspešne prijaté len tri neoplodnené matky. Inou komplikáciou býva výmena prijatej matky krátko po jej pridaní do oddelku včelstvom. To sa deje v prípade, ak včelstvo spozoruje nejaké poškodenie alebo nedokonalosť mladých matiek, často v súvislosti s ochorením (najčastejšie ide o nosematózu). Včelár to spravidla nemusí postrehnúť, pretože poškodenie nemusí byť na matke viditeľné. Včely však majú schopnosť takéto skryté vady rozpoznať a matku vymenia vlastnou zdravšou formou odchovanou z plodu pôvodnej matky. Táto stratégia je veľmi podobná tzv. tichej výmene matky, ktorú staršie včelstvá využívajú najmä v jesennom období.
Prítomnosť viacerých matečníkov môže byť príznakom aj núdzovej situácie. Vo väčšej miere vznikajú núdzové matečníky pri neadekvátnej manipulácii, pri poranení alebo strate aktívnej matky. Také matečníky sú postavené na okrajoch plástov, často aj v oblastiach bývalého trúdieho diela. Včelstvo veľmi dobre rozlišuje poškodené a chybne prelarvované larvičky a tieto hneď eliminuje, čím zabezpečuje kvalitu odchovaných matiek. Precízne a sústredené ovládanie prelarvovania je preto nutnosťou, pričom výbornou pomôckou pre menej skúsených alebo starších včelárov môžu byť prelarvovacie systémy, ako sú Jenter alebo Nicot.
Pokiaľ sú v plemenáči už založené a zaviečkované matečníky, je takmer isté, že tam aktívna matka chýba, pretože inak by včely matečníky nezakladali. Pre jasné zistenie prítomnosti matky je odporúčané spraviť plodovú skúšku: stačí vložiť plást s veľmi mladým plodom z iného úľa. Ak tam matka je, včely nevytvoria nové matečníky. Ak matka nie je prítomná, včely rýchlo začnú stavať matečníky z novoprineseného plodu.
Dúfame, že toto vysvetlenie pomôže mnohým včelárom objasniť problematiku chovu a pridávania matiek. Chov včelích matiek je síce zložitý, no zároveň veľmi pútavý a uspokojivý proces.
podľa článku Jiřího Slámu z časopisu Včelařství
