Čo je to nosematóza a čím je spôsobená? Nosematóza, známa tiež pod názvom nosemóza, predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení dospelých včiel. Príčinou choroby sú mikrosporídie (hmyzomorky), vnútrobunkové parazity, ktoré napádajú tráviaci trakt včiel. Existuje viac druhov mikrosporídií, ktoré môžu spôsobiť nákazu včiel: Nosema apis – pôvodný európsky druh mikrosporídie, ktorý napáda včelu medonosnú už od dávnych čias. Nosema ceranae – novšia, celosvetovo rozšírená forma mikrosporídie, ktorá sa pôvodne vyskytovala na včele východnej (Apis cerana), no dnes je bežná aj v Európe. Oba spomínané druhy sa môžu vyskytovať v jednom včelstve zároveň – hovoríme o zmiešanej infekcii.
Ako prebieha nákaza včiel mikrosporídiami?
Nosematózu spôsobujú spóry mikrosporídií, ktoré včely konzumujú prostredníctvom kontaminovanej potravy alebo výkalov. Po požití infikovanej potravy spóry aktivujú pólové vlákno, ktoré funguje ako malý harpúnový mechanizmus. Parazit sa vďaka tomu dostáva do buniek tráviaceho traktu včely, kde sa rozmnožuje a následne ničí vnútornú štruktúru buniek. Po prasknutí napadnutých buniek sa nové spóry uvoľnia a šírenie infekcie pokračuje ďalej.
Prenos choroby medzi včelami v úli a medzi rozdielnymi včelstvami
Prenos v rámci jedného včelstva:
Koprofágia: čistenie úľa a požieranie kontaminovaných výkalov v napadnutom včelstve urýchľuje šírenie nákazy.
Vzájomné kŕmenie – pri medovici, nektáre alebo pri aktívnom kŕmení sú choré včely schopné nákazu prenášať ďalej.
Prenos medzi jednotlivými včelstvami:
Zalietavanie včiel medzi susednými úľmi.
Mechanické šírenie cez vonkajších pasívnych prenášačov, akými sú napr. zavíjače, mravce, osy alebo čmeliaky nesúce na svojich telách spóry.
Neúmyselný prenos samotným včelárom, použitím kontaminovaného pracovného vybavenia, rámikov, plástov, úľov alebo manipuláciou pri spájaní včelstiev a výmene včelích matiek.
Ako spoznať nosematózu – príznaky choroby
Možné príznaky napadnutého včelstva:
Výrazný pokles počtu včiel, postupné slabnutie a nízka vitalita.
Zvýšený nepokoj, najmä počas zimy alebo zazimovania.
Žltasté až hnedé stopy výkalov v úli alebo na letáči, najmä pri infekcii Nosema apis; pri Nosema ceranae nemusia byť prítomné.
Zväčšené a opuchnuté bruško včely, počas pitiev žalúdok často svetlej, až belavej farby.
Zvýšená prítomnosť uhynutých včiel na dne úľa či v jeho blízkosti.
Príznaky nie sú pre nosematózu jedinečné a infekcia môže prebiehať aj bez viditeľných príznakov. Na potvrdenie slúži laboratórne mikroskopické vyšetrenie vzoriek včiel; na rozlíšenie druhov možno využiť molekulárnu diagnostiku.
Dôsledky infekcie mikrosporídiami pre včely a včelstvo
Nosematóza významne oslabuje tráviaci systém včely, čím negatívne ovplyvňuje vstrebávanie živín a spôsobuje výraznú stratu energie. Napadnuté jedince majú skrátenú životnosť a zníženú produktivitu, čo vedie k vážnemu oslabeniu celého včelieho spoločenstva a môže viesť až k úplnému zániku populácie úľa.
Prevencia ochorenia a zníženie rizík nosematózy u včelstva
Pri podozrení na ochorenie sa poraďte s veterinárom alebo príslušnou veterinárnou správou o odbere vzoriek, diagnostike a vhodnom postupe.
Odporúčané preventívne opatrenia:
Udržovanie silných, zdravých a produktívnych včelstiev.
Pravidelná obmena včelieho diela, napríklad približne tretiny plástov ročne.
Dôsledná hygiena pri manipulácii so včelami, pravidelná dezinfekcia rámikov, nástavkov a pomôcok.
O použití veterinárneho lieku rozhodujte podľa jeho aktuálnej príbalovej informácie a po konzultácii s veterinárom.
Zaistenie kvalitnej matky a vhodných podmienok na prezimovanie včiel.
Starostlivá kontrola zdravia počas tvorby odložencov a pri odchove matiek.
Inšpirované článkom z portálov beeinfo a beedol.
