Nosienie vody do úľa

Milí čitatelia, tento článok vás rád zoznámi s dôležitou úlohou vody v úli a tiež s postupom pri napájaní včiel a to nielen na jar. Text čerpá z knihy Včelárstvo od Vladimíra Veselého (a kol.).

Nosienie vody

Včely do úľa nenosia len peľ, nektár alebo medovicu. Prichádzajú tiež s veľkým množstvom vody. Zdrojem vody pro včely je dnes najčastejšie včelárska napájačka, ktorú včielky začnú hľadať hneď pri prvých výletoch z úľa na jar. Bolo by však mylné domnievať sa, že o vodu sa včely zaujímajú len na jar. Hľadajú ju po celý rok až do konca jesene. Potreba vody je pritom priamo úmerná plodovaniu včiel. Včely o vodu strácajú záujem len vo chvíľach, keď prebieha zber nektáru. Ale akonáhle obdobie nektáru prejde, idú včely znova po napájačke.

Potreba vody v úli

Skutočná spotreba vody jednou včelou je i dnes málo vedecky preskúmaná. Telo včiel všeobecne obsahuje okolo 75 % vody. Včelstvo priemernej sily spotrebuje denne všeobecne 0,2 l vody, ročne až 150 litrov. Denná spotreba pritom kolíše – najvyššia je na jar, kedy je denný prínos do včelstva až 0,5 l vody. Vodu včielky používajú hlavne na zriedenie hustých zimných zásob potravy, na výrobu kŕmnej kašičky pre larvy (tá obsahuje až 60 % vody). V zimnom období, kedy včely nelietajú von, získavajú vodu z tzv. metabolickej vody uvoľňujúcej sa pri trávení cukru zo zimných zásob. Podobne používajú kondenzovanú vodu vysráženú z vydýchaného vzduchu – ostatne ju môžeme vidieť na stenách úľa (kontrolujte jej stav, ak jej je príliš veľa a včely ju nespotrebujú, môže spôsobiť pleseň).

Nosienie vody do úľa

Voda sa do úľa dostáva činnosťou špeciálnych nosičiek, ktoré sa regrutujú z radov lietaviek. Hľadajú napájadlá alebo prírodné vodné zdroje v okolí úľa, napríklad kaluže alebo ešte častejšie vodou nasýtené prírodné materiály, ako je napríklad mach. Miera nosenia vody závisí na potrebe. Ako už bolo spomenuté – ak včely práve zbierajú nektár (ten prirodzene obsahuje veľký podiel vody), je vodných nosičiek málo.

Pri prehliadke úľa by sme márne hľadali bunky s uskladnenou vodou. Včely vodu totiž neskladajú ako peľ či med. Nanejvýš môžete spatriť lesknúce sa kvapky vody v trhlinách na plástoch. Naskladnenú vodu nenájdeme z jednoduchého dôvodu – nosičky vodu odovzdajú mladuškám hneď pri prílete na česno a mladušky ju okamžite spracovávajú tam, kde je potrebná. A ak vody začne byť nadbytok a nebude o ňu záujem, mladušky naplnia svoje medné vačky vodou a usadia sa blízko otvorených plodníkov, kde sa stanú „živou cisternou“.

Pre človeka je možno nepochopiteľné, ale včely majú rady jemne slanú vodu. Preto v prírode rady navštevujú vodu so slabým obsahom močoviny. Je lepšie včelám podávať v napájačke veľmi jemne slanú vodu – POZOR však – pre včely je už 1% roztok kuchynskej soli veľmi jedovatý!

Úloha vody v úli

Voda má mnoho použití. Včely s ňou riedia cukrovú potravu, s jej pomocou udržujú stály a optimálny obsah vlhkosti a tiež funguje ako bezpečnostná poistka proti kolísaniu teploty v úli. Ak potrebujú včielky zvýšiť vlhkosť v úli, začnú odparovať kvapky vody zo svojho medného vačka na koreni jazyka. Včela pohybuje jazýčkom mierne dopredu a dozadu, čím sa plocha tekutiny na koreni jazýčka roztahuje a odparuje. Rovnakým spôsobom včela ochladzuje svoju hemolymfu zohriatu v hrudnom svalstve. Aby nedošlo k prehriatiu buniek s plodom, vešajú nad ne včely kvapky vody, čo zaisťuje stálu teplotu. Voda sa tu maximálne pomaly odparuje a potom je znovu doplnená.

Napájanie

Včela sama o sebe veľmi ľahko a precízne rozozná čistú kvetinovú vodu od vody znečistenej. Majú na to špeciálne čidlá na tykadlách. Ako ale naučiť včielky, aby lietali na nami pripravenú napájačku? Stačí do nej spočiatku umiestniť jemne sladký roztok – stačí okolo 7 % cukru vo vode, pretože to je hranica, pri ktorej včely začínajú rozoznávať sladkosť.

Je dôležité s napájaním začať už pred jarou, zvlášť ak je studená. Už v predjarí včely potrebujú dostatok vody pre svoju činnosť – na rozpúšťanie zimných zásob, na prípravu kašičky pre plod atď. Akonáhle nám to počasie dovolí, inštalujeme v blízkosti úľa napájačku s odtekajúcou vodou, aby si nezvykli lietať pre vodu inam. Vďaka tomu máme istotu, že včely berú tú „správnu vodu“ a navyše pre ňu nemusia lietať ďaleko. Skráti sa tým doba cesty – je na to potrebných menej nosičiek a viac včiel sa môže venovať zberu peľu a nektáru.

Napájačka musí byť stále v prevádzke, inak ju včely prestanú navštevovať. Môžete si ju vyrobiť sami z väčšej nádoby s širším hrdlom, ktorú otočíte a postavíte dnom nahor na vrúbkované sklo, aby voda mohla pomaly pretekať. Ak chcete zaistiť precíznu funkciu, je lepšie si napájačku kúpiť. Môžete tiež použiť napájačku, ktorá bude dodávať vodu priamo do úľa.

Voda na jar

Včelárska jar začína s kvitnutím prvých ovocných stromov. V tomto čase včelstvá intenzívne plodujú a naberajú na sile s novými generáciami včiel. S prívalom prvých sladín a peľu do úľa sa u včiel začína prejavovať stavebný pud. Je priamo úmerný a previazaný s inými pudmi – rozmnožovacím a zhromažďovacím. Rozmnožovací sa prejaví zvýšením plodovania a čoskoro tiež rojením. Zhromažďovací pud v rámci pudov spoločenských má pre včelára nesmierny význam, pretože sa prakticky prejavuje do medového výnosu a opeľovacej činnosti. Správnym ovplyvnením týchto pudov a prácou s nimi môže včelár dosiahnuť skvelé výsledky – stačí včely poriadne pripraviť na hlavnú snášku.

Plodovanie vrcholí asi 40 dní pred hlavnou snáškou. Preto sa v priebehu bezsnáškového obdobia postaráme o to, aby zásoby neklesli pod 4-5 kg a včelstvá neprestali plodovať. Aby bol výnos zodpovedajúci, musia do hlavnej snášky včely nasadiť čo najviac lietaviek. K tomu je však potrebné rozpoznať, kedy na stanovištiach kvitnú medonosné rastliny alebo kedy je v dosahu medovica. Preto musí včelár pozorovať vedľa úľa aj jeho okolie a poznať celý areál a mať vždy pripravený dostatok vody.