Článok vysvetľuje význam vody pre včelstvá, jej nosenie do úľa, spotrebu počas roka a správne napájanie najmä na jar.
Text čerpá z knihy Včelárstvo od Vladimíra Veselého a kolektívu.
Potreba vody v úli
Potreba vody sa mení podľa sily včelstva, množstva plodu, teploty a prínosu nektáru. V pôvodnom texte sa uvádza orientačne 0,2 litra denne a až 0,5 litra v niektorých jarných dňoch; skutočná spotreba sa môže výrazne líšiť. Včely vodu používajú na riedenie zásob, prípravu potravy pre larvy a reguláciu podmienok v úli. V zime môžu využívať metabolickú a kondenzovanú vodu; nadmerná vlhkosť však môže podporovať vznik plesní.
Nosenie vody do úľa
Voda sa do úľa dostáva činnosťou špeciálnych nosičiek, ktoré sa regrutujú z radov lietaviek. Hľadajú napájadlá alebo prírodné vodné zdroje v okolí úľa, napríklad kaluže alebo ešte častejšie vodou nasýtené prírodné materiály, ako je napríklad mach. Miera nosenia vody závisí od potreby. Pri prínose nektáru, ktorý obsahuje vodu, môže byť potreba samostatného zberu vody nižšia.
Včely si nevytvárajú veľké dlhodobé zásoby vody ako zásoby medu. Donášanú vodu odovzdávajú ďalším robotniciam a využívajú ju podľa potreby. Menšie množstvo môžu krátkodobo zadržiavať v medných vačkoch a časť tekutiny aj v bunkách plástu.
Včely môžu vyhľadávať aj vodu s minerálnymi látkami. V napájačke im však zabezpečme čistú vodu; pridávanie soli bez presného odborného odporúčania nie je potrebné a príliš vysoká koncentrácia môže včelám škodiť.
Úloha vody v úli
Voda má mnoho použití. Včely s ňou riedia cukrovú potravu, s jej pomocou udržujú stály a optimálny obsah vlhkosti a tiež funguje ako bezpečnostná poistka proti kolísaniu teploty v úli. Ak potrebujú včielky zvýšiť vlhkosť v úli, začnú odparovať kvapky vody zo svojho medného vačka na koreni jazyka. Včela pohybuje jazýčkom mierne dopredu a dozadu, čím sa plocha tekutiny na koreni jazýčka rozťahuje a odparuje. Rovnakým spôsobom včela ochladzuje svoju hemolymfu zohriatu v hrudnom svalstve. Aby nedošlo k prehriatiu buniek s plodom, vešajú nad ne včely kvapky vody, čo zaisťuje stálu teplotu. Voda sa tu maximálne pomaly odparuje a potom je znovu doplnená.
Napájanie
Včelám pripravíme dostupný zdroj čistej vody s plytkým okrajom, kamienkami alebo plavákmi, aby mohli bezpečne pristávať a netopili sa. Napájačku pravidelne čistíme a vodu dopĺňame. Otvorený sladký roztok môže prilákať aj iný hmyz a podporiť lúpež, preto nie je vhodné používať ho ako bežnú náplň napájačky.
Napájačku pripravíme v blízkosti stanovišťa včas na jar, skôr než si včely zvyknú na vzdialenejší zdroj. Dostupnú vodu potrebujú aj počas teplých a suchých dní, keď ju využívajú na ochladzovanie úľa. Včely však môžu navštevovať aj iné zdroje v okolí.
Zdroj vody udržiavame podľa možnosti nepretržite dostupný. Napájačku možno vyrobiť z nádoby s pomalým odtokom alebo použiť hotový výrobok; pri každom type dbáme na čistotu a bezpečný prístup včiel. Existujú aj napájačky privádzajúce vodu priamo do úľa.
Voda na jar
Na jar sa vývoj včelstiev postupne zrýchľuje. V tomto čase včelstvá intenzívne plodujú a naberajú na sile s novými generáciami včiel. S prívalom prvých sladín a peľu do úľa sa u včiel začína prejavovať stavebný pud. Je priamo úmerný a previazaný s inými pudmi – rozmnožovacím a zhromažďovacím. Rozmnožovací pud sa môže prejaviť aj rojením. Zhromažďovací pud v rámci pudov spoločenských má pre včelára nesmierny význam, pretože sa prakticky prejavuje do medového výnosu a opeľovacej činnosti. Správnym ovplyvnením týchto pudov a prácou s nimi môže včelár dosiahnuť skvelé výsledky – stačí včely poriadne pripraviť na hlavnú znášku.
Vývoj včelstva a načasovanie hlavnej znášky závisia od počasia a miestnych rastlín. Počas beznáškového obdobia preto sledujeme množstvo zásob, potrebu prikŕmenia a dostupnosť vody. Pozorovanie kvitnutia a ďalších zdrojov v okolí pomáha včelárovi plánovať prácu so včelstvami.
