Nadstavkové úle
Nie je jedno, aký úľ použijete, a to nielen z hľadiska výťažnosti medu. Rozdiel je najmä v pracnosti obsluhy, či už použijete zadovák, ležan alebo nadstavkový úľ. Nadstavkový úľ je najjednoduchší a lacnejší na výrobu. Odporúčame preto používať zateplené drevené nadstavkové úle 39 x 24, ktoré nájdete v našom e-shope.
Typy nadstavkových úľov
Existuje mnoho typov nadstavkových úľov. U nás je zatiaľ najpoužívanejšia rámiková miera 39 x 24. Nadstavkové úle 39 x 24 zatiaľ v ČR víťazia, ale nadstavkový úľ Langstroth, ktorý je v Európe aj vo svete najpoužívanejší, mu pomaly šliape na päty.
Medníkový priestor z nízkych nadstavkov
Nízke nadstavky, ktoré mal pôvodne len úľ typu Dadantov, sa dnes používajú takmer u všetkých úľových systémov. Hlavné výhody sú nízka hmotnosť nadstavkov s medom, dobre zaviečkovaný med, možnosť získavania jednodruhových medov, možnosť nadstavkového včelárenia pre ženy a ľudí v pokročilom veku. Väčší počet rámikov síce vyžaduje radiálny medomet, ale máte zas možnosť nepoužívať drôtikované rámiky.
Čo určuje cenu úľa
Cenu úľa určuje predovšetkým jednoduchosť konštrukcie a cena materiálu. Dôležitý je aj spôsob výroby, pretože existuje mnoho rámikových mier, čo sťažuje možnosť veľkosériovej výroby.
Koľko dať rámikov do nadstavka
Plodiskový nadstavok by mal mať teoreticky minimálne 9 plástov, keďže maximálne zistené plodové hniezdo má priemer 30 cm. Priemer 30 cm vyžaduje 7 plástov na plod + 2 krycie, teda minimálne 9 plástov. Naše nadstavky 39 x 24 v e-shope sú na 11 rámikov.
Včelia medzera
Včelia medzera je odstup medzi rámikmi a stenami úľa, ktorý včely spravidla nezastavujú; meria približne 8 ± 2 mm. Jej objavenie sa pripisuje Lorenzovi Langstrothovi. Táto medzera musí byť dodržaná pri konštrukcii nadstavkov, rámikov a úľov.
Stavebná uzávierka
Stavebná uzávierka je drevená mreža z latiek umiestnená pod rámikmi na vysokom dne. Uzávierka zamedzuje priečnemu stavaniu divočiny na spodných latkách rámikov. Bez odstránenia sa tak stáva rámik, resp. nadstavok, s touto divočinou nepohyblivý. Niektorí včelári ju nepoužívajú a získavajú tu vosk, ktorý musí byť po sezóne mechanicky odstránený.
Matečná mriežka
Pri zlom počasí počas snúšky sa včelstvo sťahuje nahor do úľa, kde je teplejšie. Tu zaploduje plástové jadro rozširovacieho nadstavka pre med. Včelár potom má dojem, že včelstvo je zrelé na pridanie nadstavka, ale v spodných nadstavkoch nie je väčšinou žiadny plod. Ak je v úli mriežka, matka nemôže prejsť do vrchných nadstavkov.
Vplyv tepelnej izolácie steny nadstavka
Tepelná izolácia nadstavka zabraňuje preniknutiu tepla alebo zimy von aj dovnútra. Dochádza tak k spomaleniu vyrovnávania teplotného rozdielu. Na prezimovanie vplýva viac faktorov vrátane zdravotného stavu včelstva, zásob a vetrania úľa.
História nadstavkových úľov v Európe
Prvé pohyblivé vrstvy úľov sa objavili už v 17. storočí a skladali sa zo 4 až 7 nadstavkov. Prvé boli Francúzi Palteau a Carne du Blagny. Nadstavok Palteaua, ktorý bol príkladom veľkého počtu ďalších vynálezcov úľov, mal pôdorys asi 30 x 30 cm a bol 8 cm vysoký. Nadstavok nemeckého farára Christa, Janschya a nášho Jániša mal podobný pôdorys. Christove nadstavky boli 11 cm vysoké a Jánišove 15 cm. Všetky mali pevnú, nerozoberateľnú stavbu a pri oddeľovaní nadstavkov sa prerezávali drôtom alebo strunou. Nadstavky s rozberným dielom s rámikmi sa k nám dostali až oveľa neskôr (Langstroth 1853) s úľmi tzv. Amerikány.
Maximum populácie a plodovania
Maximum plodovania je maximálne množstvo plodu a zvyčajne sa dosahuje v týždni okolo 21. 6. teda letného slnovratu. Letné populačné maximum včelstva sa potom dosahuje asi za 2 až 3 týždne. Optimálna zberacia motivácia včelstva je potom v období 4 týždňov pred dosiahnutím maxima populácie. Maximum populácie potom pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva.
Kŕmenie v nadstavkových úľoch
Po poslednom vytáčaní skontrolujeme zásoby a podľa potreby včas doplníme krmivo. Potrebné množstvo a veľkosť dávok závisia od sily včelstva, miestnych podmienok a existujúcich zásob; orientačne sa v texte uvádza okolo 23 kg zásob na zimovanie. Pri plánovaní zimných zásob myslíme aj na dostatok peľu a zdravotný stav včelstva.
Zimná spotreba silného včelstva
Spotrebu zásob od nakŕmenia do novej snúšky možno rozdeliť na obdobie bez plodu a obdobie, keď včelstvo plod vychováva. Časť dodaných zásob, okolo 4 kg, môže včelstvo spotrebovať na výchovu plodu ešte v júli až októbri. Spotreba neplodujúceho včelstva je malá, max. 7 kg u silného včelstva. Do konca zimy (21. 3.) to činí konkrétne 8 - 12 kg, po teplom februári viac. Spotreba na začiatku jari je závislá od počasia a stanovišťa a môže byť vyššia než predchádzajúca zimná spotreba (Liebig 93). Uvedené množstvá sú orientačné; zásoby treba posúdiť podľa konkrétneho včelstva a podmienok.
Omladzovanie včelstva
Rojenie je prirodzený omladzovací a ozdravovací spôsob, spojený s výmenou matky a voskového diela. Včelári rojenie obmedzujú, pretože znižuje výťažok medu. Je možné ale urobiť odloženec a spätne spojiť v júli až septembri, prípadne až na jar. Kvantita materskej látky (feromónu) vylučovaného matkou určuje vek včelstva a produkcia feromónu stimuluje aktivitu včelstva. Vo včelstve by nemali byť matky staršie 2 rokov.
Využitie jarnej a letnej snúšky
Po dosiahnutí maxima populácie stráca včelstvo svoj optimálny zberací pud. U silných, prezimovaných včelstiev teda 2,5 až 3 kg dochádza k vývojovému maximu pred letnou snúškou. Preto na konci jarnej snúšky tvoríme odložence plodu a včiel, čím zároveň vykonávame protiorojové opatrenie. Dôjde tak k doplneniu plodu a vývojové maximum sa posunie o 3 až 4 týždne, čím sa zberacia motivácia udrží do letnej snúšky.
Rozdiely zimných včiel od letných
Letné včely žijú väčšinou 3 až 5 týždňov, takže bez neustálej produkcie plodu by včelstvo rýchlo vyhynulo. Zimné včely však žijú až 6 mesiacov i viac. Predpoklady pre silné zimné včelstvo vznikajú medzi júlom a augustom, kedy nastáva plodovanie pre výmenu krátkovekých včiel. Toto ovplyvňujú okrem počasia aj genetické vplyvy a žiadne podnecovanie to nemôže zmeniť. Sila včelstva sa vytvára v apríli až júni, v auguste a septembri je už neskoro a zostáva len spojovanie.
Silné nadstavkové včelstvá na prezimovanie
Sila letnej generácie ovplyvňuje prípravu včelstva na zimu; výsledná sila závisí aj od zdravotného stavu, potravy a ďalších podmienok. Včelstvo, ktoré nevytvorí veľké maximum, treba posilniť odložencom so súčasnou výmenou matky.
Zvýšenie počtu zimných včiel
Pre zvýšenie počtu je nutné použiť tzv. medzioddiely, vytvorené v mesiaci máj až jún k prevencii rojenia a predĺženiu zberacej motivácie u silných včelstiev. Takto vytvoríme na prezimovanie približne 6 až 10 tisíc zimných, dlhodobých včiel s mladou matkou. Ak spojíme oddiel pri kŕmení, zvýšime tak počet zimných včiel produkčného včelstva a zároveň omladíme včelstvo matkou nulového veku. Tento spôsob šetrí časť zásob potrebných na prezimovanie oddielu.
Veľkosť plodového hniezda
Maximálna veľkosť plodového hniezda, teda množstvo zakladených buniek, závisí od výkonnosti matky v kladení v mesiacoch máj až júl. Maximálne dosiahnu kraňské matky, za dobrých podmienok, výkon až 3 000 vajíčok za deň. To je za 21 dní 63 000 buniek, ktoré sú potrebné, kým sa prvé nakladené bunky opäť uvoľnia. Podľa výpočtov je to u miery 39 x 24 cm 11,4 plástov, 42 x 27,5 cm 9,2 plástov, 42 x 17 cm 15,4 plástov. Zvyšok plochy v plodisku tvoria veľké alebo malé zásoby, ktoré včelár nevytáča. Obvykle však matky kladú max. 2 000 vajíčok denne.
Populačná krivka vývoja včelstva
Populačnú krivku možno rozdeliť na dve rozvojové a dve zostupné fázy. Prvá rozvojová fáza trvá približne do kvitnutia čerešní, druhá do letného slnovratu. Zostupné fázy rozdeľuje približne polovica augusta, keď plodovanie postupne klesá. V prvej, stresovo náchylnej, rozvojovej fáze a druhej zostupnej fáze včelstvá vyžadujú pokoj. Maximum včelárovej manipulácie je najmä v druhej, strmej rozvojovej fáze, kedy včelstvá vyžadujú priestor a prísun zásob, ktorý má tiež podstatný vplyv na zazimovanú silu včelstva. V prvej zostupnej fáze dochádza postupne k výmene letných včiel za dlhodobé, zimné. Na to potrebujú včelstvá mať len zásoby a tiež priestor.
Snúškové zóny
Európsky včelár sa musí vyrovnať prevažne s dvoma snúškovými zónami, teda s časnou jarnou snúškovou zónou do 600 m n. m. a letnou snúškovou zónou nad 600 m n. m. Pozdná snúšková zóna, ako napríklad jedľa a vresovisko, sa obvykle nevyužíva. Problém je, že nejde mať rovnaké snúškové včelstvá pre všetky snúškové oblasti. Kraňské včelstvo po dosiahnutí populačného maxima rýchlo stráca svoju zberaciu schopnosť. Premiestňovanie včelstiev do inej zóny je pre včelstvo vždy stresové. Vývoj včelstva v letnej snúškovej zóne je vždy pokojnejší než v časnej jarnej. Teplotné rozdiely 2 až 3 °C tu hrajú veľkú rolu. V časnej jarnej zóne sme v niektorých rokoch prekvapení explozívnym vývojom a zásah pred plodovým maximom prichádza niekedy príliš neskoro.
Spotreba peľu na včelstvo
Spotreba peľu, resp. bielkovín, je udávaná často veľmi rozdielne. Pri priemernom obsahu bielkovín 20 % obsahuje 140 mg peľu približne 28 mg bielkovín. Záleží teda na obsahu bielkovín a percentuálnom využití peľu. Z plodových kriviek kontrolných včelstiev u nadstavkových včelstiev je priemerná ročná výchova asi 200 000 včiel na včelstvo na rok. Ročná spotreba peľu u včelstva sa tak odhaduje na 30 - 40 kg.
Získavanie peľových plástov
Dostatok alebo skôr prebytok priestoru pri jarnom rozvoji umožňuje včelstvu v mesiaci máji zhromažďovať veľké množstvo peľu. Peľ odoberáme len vtedy, keď má včelstvo dostatok zásob a spoľahlivý ďalší prísun. Tieto tzv. peľové dosky zakonzervujeme prekrytím zaviečkovanými cukrovými zásobami v k tomu určených včelstvách alebo poprášením práškovým cukrom a uložením v suchu. Sú potom cenným materiálom do zimných zásob jednotlivých včelstiev, lebo peľu nie je nikdy dosť. V nadstavkových úľoch získavame peľové plásty podložením nadstavka (najlepšie nízkeho) so súšami pod včelstvo. Na tento nadstavok položíme mriežku. Včelstvo musí však lietať prevažne spodným česnom.
Usporiadanie včelstva pred kŕmením
Výchova včiel potrebuje okrem glycidových zásob aj bielkoviny. Časť z nich je uložená v tukových tkanivách zimných včiel. Pre väčší jarný rozvoj je však potrebný peľ. Prírodné včelstvo ho malo v zásobách v podobe prekrývajúcich venčekov medom a keď postupovalo hore za zásobami, vždy ho tam nachádzalo. Prebytky peľu včely pri dostatku priestoru ukladajú vedľa plodového hniezda a pod ne. Preto ich pred kŕmením na zimu môžeme premiestniť hore, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo na predjarí nájde. Potom ihneď kŕmime väčšími dávkami. Na zimovanie použijeme aj peľové plásty získané pri vytáčaní alebo získané a uložené z jarných prebytkov.
Jarný vývoj plodu
Začiatok jarného kladenia závisí od viacerých podmienok, napríklad počasia a stavu včelstva. Počiatočný výkon kladenia je nepatrný, ale stále rastie až k vysokému výkonu v mesiaci máji, keď matka kladie až cez 2 000 vajíčok denne. Do kvitnutia vŕby dochádza k väčšiemu odchodu zimných včiel, takže včelstvo slabne. Vyrovnanie zazimovanej sily včelstva nastáva asi v kvete čerešní a sila rastie ďalej až do konca júna, keď dosahuje maxima populácie. Plodovanie ovplyvňuje prezimovaná sila, zdravotný stav, genetické vlastnosti a zásoby peľu, ako aj vonkajšia teplota a ponuka snúšky.
Odber plástov s medom
Po odbere medníkových nadstavkov je potrebné zbaviť plásty včiel. Najčastejšie sklepaním a ometaním včiel z medných plástov, buď cez smyk do rojáčku alebo špeciálnym smykom priamo späť do česien úľov. Alebo použitím včelieho výklzu, lepšie dvoch vo špeciálnom medzidne s otvormi pre výklzy. Tento zásah vyžaduje 2 návštevy na včelnici: 1. deň vloženie výklzov, 2. deň odoberanie nadstavkov. Nevýhodou je, že medné plásty môžu vychladnúť a je tu riziko upchania výklzov trúdom. Môžete použiť techniku vyfukovania včiel z nadstavka nejakým vyfukovačom. To je vhodné pre veľké prevádzky a nízke medníkové nadstavky. Odstraňovanie včiel z plástov v nadstavku repelentmi, často používané v zámorí, ako napríklad benzaldehyd, bolo úplne zamietnuté. Je tu nebezpečenstvo, že nezaviečkovaný med prevezme tento zápach. Dnes požadovaná kvalita medu to nedovoľuje.
Voľba stanovištia
Úspech včelárenia závisí aj na voľbe stanovištia. Človek pri osvojovaní si chovu včiel prenášal včelstvá z prírodných stanovišť, väčšinou lesov, do blízkosti svojho obydlia. O výnosoch medu rozhoduje tiež zdroj snúšky a určuje jeho výrobnú cenu a náš zisk. Komerčný včelár, na rozdiel od hobby včelára, musí včelstvá umiestniť k najlepším zdrojom snúšky. Včelár musí svojou kalkuláciou a skúsenosťou rozhodnúť, či kočovať alebo dochádzať k malým skupinám rozmiestnených úľov vo snúškovej krajine. Dolet k snúške by mal byť max. 1 km, lepšie menej. Pritom nesmieme zabudnúť, že na rozvoj včelstva je potrebný aj peľ. Predpokladom je slnečné, pred vetrami chránené ako aj tiché miesto, prírodná ponuka vody, možnosť príjazdu dopravným prostriedkom. Čím rozmanitejšia je v dolete ponuka nektáru a peľu počas celého roku, tým lepšie sa budú včelstvá rozvíjať.
Hľadanie matky
Pri modernom produkčnom včelárení v nadstavkových úľoch vás matka príliš nezaujíma. Stačí pohľad na stav plodu, nahliadnutím do nadstavku alebo povytiahnutím stredných plástov od predjaria až do kvitnutia čerešní. Neskôr stačí len pohľad na česno pri zbere peľu. Nedostatky sa riešia pridaním prezimovaných odložencov a neskôr už nových odložencov s mladou matkou. Ani vtedy nie je nutné matku hľadať. Len po slnovrate sa to deje cez noviny. Rovnaký postup volíme aj pri nutnom spájaní včelstiev. Včelstvo vie najlepšie, ktorú matku si ponechať.
Preleták v jednom úle
Preleták na zabránenie rojenia alebo výmenu matky môžeme vykonať tak, že nadstavok pôvodného včelstva dáme nabok. Na pôvodné dno dáme prázdny nadstavok. Zo včelstva premiestnime do stredu nadstavku 2 zaviečkované plodové plásty bez včiel a súčasne pridáme vyšľachtený, zrelý matečník, ktorý musí byť po stranách chránený staniolem alebo plastickou hadičkou. Ak ho nemáme, postačí matečník z materského včelstva, ktorý nemusí byť chránený. Na okraje pridáme 2 plásty s potravou, tiež bez včiel, a zvyšok mezistienky. Na tento nadstavok príde medzidno s česnom, ak nadstavky nemajú očká. V materinskom včelstve sa odstránia matečníky a nasadí sa na medzidno. Lietavky preletia do nadstavku na dne, včelstvo stratí rojovú náladu a matka zvýši kapacitu kladenia. Keď mladá matka dole zaklade najmenej 4 plásty, môže byť vykonané spätné spojenie. Preletáky vykonávame pri letovej činnosti a nie neskoro večer.
Nemalo by sa
Nemalo by sa zbytočne zasahovať do včelstva, pretože každý zásah spôsobí vo včelstve novú podnecujúcu situáciu, ktorá sa môže prejaviť pozitívne aj negatívne.
Pri nadstavkovej metóde by sa ale nemalo: Oddelovať plod od matky a zásoby od plodového hniezda (min. 6 kg). V bezsnúškovom období mať nad plodom prázdne plásty. Oddelovať časti plodového hniezda - nebezpečenstvo vzniká najmä pri zámene vyšších nadstavkov. Vkladať nadstavky s mezistienkami mimo snúšku. Po skončení letnej snúšky ponechávať panenské plásty v plodisku, pretože sú prekážkou a matka ich už nezaklade. V júli a neskôr odoberať včelstvu plodové plásty, pretože vtedy sú pre včelstvo najcennejšie.
Získavanie plástového peľu
Plástový peľ je pre človeka dobre stráviteľný. Obsahuje aminokyseliny, vitamíny a minerály, jeho konzumácia však nenahrádza liečbu ani prevenciu ochorení. U citlivých osôb môžu peľové a iné včelie produkty vyvolať alergickú reakciu. Získavanie peľu pomocou nejakých vypichovátok je veľmi náročné na čas a preto vhodné len pre malé množstvá. Najlepšie je získavať tento peľ v podložených nadstavkoch pod mriežkou na panenských plástoch. Po odobratí peľových dosiek sa skráti prečnievajúce bunky a špachtľou sa zoškrabe peľ až na mezistienku.
Získavanie propolisu
Propolis sa užíva vo forme tinktúr, mastí alebo práškov. Jeho zloženie sa líši podľa pôvodu; laboratórne pozorované účinky nemožno automaticky považovať za preukázanú liečbu chorôb u ľudí. Propolis môže vyvolať alergickú reakciu, a preto je pri zdravotných ťažkostiach vhodná konzultácia s lekárom. Propolis sa nesmie zbierať z častí úľa, ktoré prišli do styku s chemickými liečivami rozpustnými v tukoch, najmä s obsahom fluvalinátov, ktoré sa v propolise hromadia. Propolis sa zoškrabáva z uvoľnených nadstavkov a rámikov. Čistý propolis sa získava v tzv. propolisových mriežkach, ktoré môžu byť z dreva, kovu alebo plastových sieťovin, veľkosť oka maximálne 2 mm. Kovové alebo plastové mriežky sa podchladia a vymnú cez hranu. Propolis chránime pred svetlom a teplom.
Stres u včiel
Stres je psychické preťaženie, ktoré škodí organizmu. Všetko, čo núti včelstvo k nadmernej aktivite, mu spôsobuje stres. Každé nadmerné správanie na úkor plodovania škodí. Náhle zmeny počasia sú známe stresové situácie. Vytáčanie medu, presúvanie plodu, zavesovanie mezistien, použitie liečiv a nedostatok potravy môžu narušiť prirodzený imunitný systém. Trvajúce horúce počasie, sprevádzané bezsnúškovosťou, stresuje včelstvo zvlášť zle. Pretože každý včelárov zásah viac alebo menej stresuje včelstvo, pomáha malá dávka potravy k rýchlej normalizácii.
Rozdelenie včelieho roka
Včelí rok začína výmenou letnej generácie včiel za zimnú v mesiacoch júl až október. Zimovanie včiel prebieha od októbra do februára. Raný jarný vývoj prebieha do apríla. Rojový čas je máj až jún. Medobranie a kŕmenie prebiehajú spravidla od júla do začiatku augusta. Perioda plodovania v našich zemepisných šírkach trvá od februára do novembra, výnimočne dlhšie.
Zimný úbytok včiel
Priemerný denný úhyn včiel počas zimy je asi 30 včiel denne. Za zimu to je približne 3 000 včiel zo včelstva, ale môže to byť aj viac. S novým plodovaním môžu včely začať v januári, februári alebo neskôr; termín závisí aj od zásob a zdravotného stavu. Plodujúce včelstvo spotrebuje viac zásob a stratí tiež viac včiel. Pri plusových teplotách tieto včely odlietajú a nevracajú sa. Tak sa včelstvo zmenší o 1/5 až 1/3. Včelstvo začne rásť, keď je počet liahnucich sa včiel vyšší než ich úbytok.
Rojová nálada
Včelstvá silne prezimované sa dostávajú tiež skôr do rojovej nálady. Tú zistíme najjednoduchšie tzv. kontrolou naklopením nadstavku v mesiacoch máj až jún. Nadstavok zo zadnej strany nadvihneme, posunieme k sebe a zo spodku pomocou dymu skontrolujeme. Samotné prázdne matečníkové misky ešte nemusia znamenať rojovú náladu; dôležité je sledovať, či sú zakladené a rozostavané. Tu ešte môže pomôcť odobratie plodu. Ak sú už misky zakladené a matečníky vo výstavbe, môže pomôcť len radikálny zásah na zabránenie rojenia.
Predchádzanie rojeniu
Cieľom včelára je umožniť včelstvu vytvorenie veľkého maxima bez rojenia. Dôležitý je dostatok priestoru na kladenie vajíčok a stavbu mezistien. U predčasne silných včelstiev pomáha odobratie plodu a tvorba odložencov. Odber plodových plástov môžeme vykonávať už v apríli a tvoriť tzv. zberné odložence po jednom pláste s plodom z každého včelstva. Zoslabovanie je tiež možné vykonať zámenou silných včelstiev za slabé alebo čiastočnou zámenou ich medníkových nadstavkov.
Zabránenie vyrojenia
U včelstva, ktoré už stavia matečníky, odobratie plodu nepomôže. Najistejšia metóda je odobratie matky, s ktorou vytvoríme odloženec. Vo včelstve potom ponecháme len jeden matečník. Iná metóda je vytvorenie preletáku. Včelstvo preložíme na iné stanovište a na pôvodné dno a miesto umiestnime nový nadstavok buď s odložencom alebo len s mezistienkami a 1 až 2 plodovými plástami s otvoreným plodom. Na vrch sa postavia nadstavky s medom. Včely si potom z plodu vychovajú novú matku. Pôvodné včelstvo na novom stanovišti sa odletom lietaviek radikálne zoslabí.
Vývoj včelstva v lete
Silné včelstvá môžu mať na konci júna 50 000 a viac včiel. Maximálne plodové hniezdo v máji až júni môže byť 40 000 buniek plodu. Od polovice júla sú vo vývoji už zimné včely. V polovici augusta majú včelstvá ešte asi v priemere 20 000 plodových buniek. Od polovice augusta klesá plodovanie a v októbri majú včelstvá zriedka v priemere viac ako 5 000 buniek zimných včiel s najdlhšou životnosťou.
Odobieranie medu
Najlepšia doba na odobieranie medu je dopoludnia, pretože prípadne v predchádzajúcom dni donesený nektár alebo medovica budú cez noc dostatočne spracované. Vytáčanie medu sa snažíme ukončiť v čase slabej snúšky, aby sa včely toľko nezaujímali o odoberané medné plásty. Počas rojového a snúškového času je lepšie vykonávať nutné zásahy naopak navečer, pretože včelstvo sa do rána upokojí a môže opäť vylietať za snúškou.
Obsah vody v mede
Obsah vody v mede včelstva môže kolísať plást od plástu. V okrajových plástoch je med vlhší než v stredných plástoch. V zhrubnutých plástoch je med tiež vlhší než v normálne silných plástoch. Med vo vyšších nadstavkoch je vlhší než v nadstavkoch nad plodom. Problémy s obsahom vody sú najmä u kvetových medov, pretože už nektár má zvyčajne viac vody než medovica. Zaviečkovanie alebo skúška striasaním môžu napovedať o zrelosti medu, obsah vody však najspoľahlivejšie overíme refraktometrom.
Podletná starostlivosť
V podletí má byť vychované maximálne množstvo kvalitných zimných včiel. Napadnutie klieštikom pravidelne sledujeme a postup ošetrenia prispôsobíme jeho intenzite, ročnému obdobiu a miestnym veterinárnym pokynom. Používame registrované lieky podľa príbalového letáka a odporúčania veterinára. Maximum zimných včiel bude zaplodované v auguste. Množstvo závisí od letného maxima populácie, stave zásob, priestore a vetraní úľa. Toto maximum sa tvorí v mesiacoch apríl až jún.
Príprava včelstva na zimu
Včely liahnúce sa v podletí a na jeseň sa vyvíjajú ako zimné včely. Zimné včely si vytvárajú zásobné tukové teleso dôležité pre prežitie zimy a neskoršiu starostlivosť o plod. Včelstvo potrebuje dostatočné a vhodné zásoby potravy. Dôležité sú množstvo a kvalita potravy dodanej včelstvám do polovice augusta, výnimočne neskôr. Minimálna veľkosť včelstva pre zimovanie je 5 000 včiel, asi 0,5 kg, ale pre jarnú snúšku to musí byť aspoň 20 000 včiel a viac. Slabšie včelstvá je nutné posilniť pred zazimovaním odložencami alebo včelstvá spojiť.
Spotreba potravy na včelstvo
Spotreba potravy závisí od množstva plodu. Pre plodujúce včelstvo je spotreba pre lietavky cca 5,86 g medu na 1 000 včiel za 24 hodín a pre úlové včely kojičky 14,9 g na 1 000 včiel za 24 hodín. Spotreba na konci mája pre nadstavkové včelstvo sily asi 60 000 včiel a asi 30 000 plodových buniek (1/3 lietavky a 2/3 úlové včely) je asi 500-700 g medu a 200-400 g peľu za deň. Priemerná ročná spotreba včelstva je asi 80 kg sacharidov. Pre 1 g medu je potrebné 0,854 g kyslíka. Pri tom bude vylúčené 0,48 g vody a 1,172 g oxidu uhličitého.
Diagnostické podložky na medzidne
Pre odber na diagnostiku varroózy si môžeme vyrobiť medzidno s odnímateľnou vrchnou latkou. Tá nám potom umožní vkladanie a vyberanie podložky zpredu alebo zozadu, podľa toho, ako medzidno na včelstvo položíme. Ak takéto dno nemáme, vkladáme a vyberáme podložky s nadvihnutím nadstavku z prednej strany.
Biovčelárstvo
Biomed pochádza z ekologicky certifikovaného chovu včiel. V Európskej únii sa riadi pravidlami ekologickej výroby a označovania; včelár podlieha kontrolám príslušného kontrolného orgánu. Popri právnych požiadavkách môžu existovať aj ďalšie podmienky jednotlivých súkromných značiek, napríklad Bioland.
Pravidlá sa týkajú umiestnenia stanovišťa, zdrojov nektáru a peľu, materiálov úľa, pôvodu vosku aj starostlivosti o zdravie včiel. Pri napadnutí klieštikom pripúšťajú za stanovených podmienok napríklad niektoré organické kyseliny a ďalšie látky; konkrétny veterinárny liek sa musí používať podľa registrácie, návodu a platných predpisov.
Označenie BIO vyjadruje dodržiavanie pravidiel výroby, nie absolútnu záruku nulových rezíduí. Aj bežný med musí spĺňať príslušné požiadavky na bezpečnosť a kvalitu potravín.
Rozohrievať med
Pri rozohrievaní medu musíme byť veľmi opatrní. Skryštalizovaný med je možné zahriať v otvorenej nádobe ponorenej do vodného kúpeľa teplého najviac 45 °C. Pri prehriatí medu (teplota nad 50 °C) sa ničia niektoré veľmi hodnotné látky. Med môže po rozohrievaní opäť kryštalizovať. Dlhodobé alebo nadmerné zahrievanie môže zmeniť vlastnosti medu; samotný tekutý stav však nepreukazuje prehriatie ani nízku kvalitu.
Kryštalizácia medu
Kryštalizácia je prirodzenou vlastnosťou mnohých medov; jej rýchlosť závisí od zloženia a skladovania. Kvetový med kryštalizuje zvyčajne skôr než medovicový. Kryštalizácia kvetových medov je spôsobená väčšinou vyšším obsahom glukózy, ktorá má špecifickú vlastnosť vytvárať kryštály. Kryštalizácia sama osebe neznižuje jeho kvalitu.
