info@ivcelarskepotreby.sk

Select your language

Prihlásiť / Zaregistrovať
Prihlásiť / Zaregistrovať
Môj zoznam želaní

Váš zoznam želaní je prázdny.

Porovnať

Na porovnanie neboli pridané žiadne položky.

Košík

Váš nákupný košík je momentálne prázdny.

Tri balenia pásikov Calistrip Biox položené na stole

Klieštik včelí Varroa destructor ohrozuje zdravie včelstiev. Jednou z účinných látok používaných proti varroáze je kyselina šťaveľová, dostupná aj v registrovaných prípravkoch vo forme pásikov. Ich účinnosť závisí od konkrétneho prípravku, množstva plodu a podmienok použitia.

Prípravok a schválené použitie

Calistrip® Biox od spoločnosti Calier je liek na liečbu varroázy včely medonosnej. Jeden pásik obsahuje 6,44 g dihydrátu kyseliny šťaveľovej, čo zodpovedá 4,6 g samotnej kyseliny šťaveľovej. Prípravok je registrovaný v Česku; pred použitím v inej krajine treba overiť jeho registráciu a miestne veterinárne pravidlá.

Česká príbalová informácia uvádza dva pásiky na úľ, ktoré sa po šiestich týždňoch odstránia. Používajú sa pri nízkom množstve plodu, kým sú včely aktívne a ešte nevytvorili zimný chumáč. Nesmú sa použiť počas znášky ani v úli s nasadenými medníkmi; počas liečby sa med nevytáča. Pásiky sa znovu nepoužívajú a prípravok sa nepodáva súčasne s inými akaricídmi. Pri manipulácii používajte ochranný odev a rukavice.

Pred ošetrením si vždy overte aktuálnu písomnú informáciu k lieku v krajine použitia. Podrobnosti vrátane umiestnenia pásikov sú dostupné v databáze veterinárnych liekov EÚ pre Česko.

Materiály a metódy štúdie

Fernando Calatayud Tortosa, Enrique Simó Zaragoza a Nídia Bravo Centelles opísali pokusy na stanovišti pri meste Montroi v Španielsku. Výsledky boli uverejnené v roku 2025; podľa vydavateľa článok neprešiel recenzným konaním a jedna z autoriek pôsobí u výrobcu prípravku.

  • Prvý pokus: 12 ošetrených úľov na jar, z toho osem s vysokým množstvom plodu a štyri bez plodu.
  • Druhý pokus: 15 úľov s nízkym množstvom plodu na prelome jesene a zimy; sedem zostalo bez ošetrenia ako kontrola a osem bolo ošetrených.

V oboch pokusoch sa sledoval spad roztočov na podložkách a vo vybraných úľoch aj úhyn dospelých včiel. Na odhad zostávajúcich roztočov nasledovalo po skúmanom ošetrení kontrastné ošetrenie. Pri niektorých skupinách bola pred ním navodená bezplodnosť.

Pozor na rozdiel v postupe: V pokuse autori použili dva pásiky na tri týždne a potom ich vymenili za dva nové na ďalšie tri týždne. Išlo o experimentálny režim pri vývoji lieku, ktorý sa líšil od následne schváleného dávkovania. Nie je to návod na bežné použitie.

Výsledky testovania

  • Pri vysokom množstve plodu autori uviedli priemernú účinnosť 74,1 % a v skupine bez plodu 86,9 %; rozdiel medzi týmito skupinami nebol štatisticky významný.
  • Pri nízkom množstve plodu dosiahol podiel uhynutých roztočov podľa metodiky štúdie 73,1 % v ošetrenej skupine a 24,7 % v neošetrenej kontrolnej skupine. Tento rozdiel bol štatisticky významný.
  • Autori v skúmaných skupinách nezaznamenali nežiaduce účinky ani zvýšený úhyn včiel pripísaný prípravku. Malý počet včelstiev a miestne podmienky však obmedzujú zovšeobecnenie výsledkov.

Interpretácia výsledkov

Kyselina šťaveľová pôsobí kontaktom a nepreniká voskovými viečkami plodu, takže nezabíja roztoče v zaviečkovaných bunkách. Účinnosť sa môže medzi včelstvami líšiť. Výsledky jedného pokusu s odlišným režimom dávkovania nepreukazujú nadradenosť nad všetkými ostatnými liekmi ani nulové riziko rezistencie či poškodenia včiel.

Prípravok je súčasťou širšej stratégie kontroly varroázy: napadnutie treba sledovať počas ošetrenia aj po ňom a ďalší postup zvoliť podľa výsledkov, príbalovej informácie a veterinárnych pokynov.

Použité zdroje

  • Calatayud Tortosa, Simó Zaragoza a Bravo Centelles: pôvodný článok o pokusoch s Calistripom, 2025.
  • Databáza veterinárnych liekov EÚ: Calistrip Biox, registrácia v Česku a dokumentácia prípravku.
  • Kanelis D. a kol. (2024): Evaluation of oxalic acid with glycerin efficacy against Varroa destructor, Journal of Apicultural Research, 63:5, 847–855, doi:10.1080/00218839.2023.2169368.
  • Rademacher E. a Harz M. (2006): Oxalic acid for the control of varroosis in honey bee colonies – A Review, Apidologie, 37(1), 98–120, doi:10.1051/apido:2005063.
  • Hernández-Rodríguez C. S. a kol. (2021): Large-scale monitoring of resistance to coumaphos, amitraz, and pyrethroids in Varroa destructor, Insects, 12(1), 27, doi:10.3390/insects12010027.
  • Calatayud F. (2004): Los Fondos Sanitarios, una herramienta útil al servicio de la sanidad apícola, El Colmenar, 74: 32–39.
  • Dietemann V. a kol. (2013): Standard methods for varroa research, Journal of Apicultural Research, 52(1), 1–54, doi:10.3896/ibra.1.52.1.09.
  • Guideline on veterinary medicinal products controlling Varroa destructor parasitosis in bees, EMA/CVMP/EWP/459883/2008-Rev.1.
  • Schneider S., Eisenhardt D., Rademacher E. (2011): Sublethal effects of oxalic acid on Apis mellifera: Changes in behaviour and longevity, Apidologie, 43(2), 218–225, doi:10.1007/s13592-011-0102-0.
  • Maggi M. a kol. (2015): A new formulation of oxalic acid for Varroa destructor control, Apidologie, 47(4), 596–605, doi:10.1007/s13592-015-0405-7.
....