Klieštik včelí Varroa destructor ohrozuje zdravie včelstiev. Jednou z účinných látok používaných proti varroáze je kyselina šťaveľová, dostupná aj v registrovaných prípravkoch vo forme pásikov. Ich účinnosť závisí od konkrétneho prípravku, množstva plodu a podmienok použitia.
Prípravok a schválené použitie
Calistrip® Biox od spoločnosti Calier je liek na liečbu varroázy včely medonosnej. Jeden pásik obsahuje 6,44 g dihydrátu kyseliny šťaveľovej, čo zodpovedá 4,6 g samotnej kyseliny šťaveľovej. Prípravok je registrovaný v Česku; pred použitím v inej krajine treba overiť jeho registráciu a miestne veterinárne pravidlá.
Česká príbalová informácia uvádza dva pásiky na úľ, ktoré sa po šiestich týždňoch odstránia. Používajú sa pri nízkom množstve plodu, kým sú včely aktívne a ešte nevytvorili zimný chumáč. Nesmú sa použiť počas znášky ani v úli s nasadenými medníkmi; počas liečby sa med nevytáča. Pásiky sa znovu nepoužívajú a prípravok sa nepodáva súčasne s inými akaricídmi. Pri manipulácii používajte ochranný odev a rukavice.
Pred ošetrením si vždy overte aktuálnu písomnú informáciu k lieku v krajine použitia. Podrobnosti vrátane umiestnenia pásikov sú dostupné v databáze veterinárnych liekov EÚ pre Česko.
Materiály a metódy štúdie
Fernando Calatayud Tortosa, Enrique Simó Zaragoza a Nídia Bravo Centelles opísali pokusy na stanovišti pri meste Montroi v Španielsku. Výsledky boli uverejnené v roku 2025; podľa vydavateľa článok neprešiel recenzným konaním a jedna z autoriek pôsobí u výrobcu prípravku.
- Prvý pokus: 12 ošetrených úľov na jar, z toho osem s vysokým množstvom plodu a štyri bez plodu.
- Druhý pokus: 15 úľov s nízkym množstvom plodu na prelome jesene a zimy; sedem zostalo bez ošetrenia ako kontrola a osem bolo ošetrených.
V oboch pokusoch sa sledoval spad roztočov na podložkách a vo vybraných úľoch aj úhyn dospelých včiel. Na odhad zostávajúcich roztočov nasledovalo po skúmanom ošetrení kontrastné ošetrenie. Pri niektorých skupinách bola pred ním navodená bezplodnosť.
Pozor na rozdiel v postupe: V pokuse autori použili dva pásiky na tri týždne a potom ich vymenili za dva nové na ďalšie tri týždne. Išlo o experimentálny režim pri vývoji lieku, ktorý sa líšil od následne schváleného dávkovania. Nie je to návod na bežné použitie.
Výsledky testovania
- Pri vysokom množstve plodu autori uviedli priemernú účinnosť 74,1 % a v skupine bez plodu 86,9 %; rozdiel medzi týmito skupinami nebol štatisticky významný.
- Pri nízkom množstve plodu dosiahol podiel uhynutých roztočov podľa metodiky štúdie 73,1 % v ošetrenej skupine a 24,7 % v neošetrenej kontrolnej skupine. Tento rozdiel bol štatisticky významný.
- Autori v skúmaných skupinách nezaznamenali nežiaduce účinky ani zvýšený úhyn včiel pripísaný prípravku. Malý počet včelstiev a miestne podmienky však obmedzujú zovšeobecnenie výsledkov.
Interpretácia výsledkov
Kyselina šťaveľová pôsobí kontaktom a nepreniká voskovými viečkami plodu, takže nezabíja roztoče v zaviečkovaných bunkách. Účinnosť sa môže medzi včelstvami líšiť. Výsledky jedného pokusu s odlišným režimom dávkovania nepreukazujú nadradenosť nad všetkými ostatnými liekmi ani nulové riziko rezistencie či poškodenia včiel.
Prípravok je súčasťou širšej stratégie kontroly varroázy: napadnutie treba sledovať počas ošetrenia aj po ňom a ďalší postup zvoliť podľa výsledkov, príbalovej informácie a veterinárnych pokynov.
Použité zdroje
- Calatayud Tortosa, Simó Zaragoza a Bravo Centelles: pôvodný článok o pokusoch s Calistripom, 2025.
- Databáza veterinárnych liekov EÚ: Calistrip Biox, registrácia v Česku a dokumentácia prípravku.
- Kanelis D. a kol. (2024): Evaluation of oxalic acid with glycerin efficacy against Varroa destructor, Journal of Apicultural Research, 63:5, 847–855, doi:10.1080/00218839.2023.2169368.
- Rademacher E. a Harz M. (2006): Oxalic acid for the control of varroosis in honey bee colonies – A Review, Apidologie, 37(1), 98–120, doi:10.1051/apido:2005063.
- Hernández-Rodríguez C. S. a kol. (2021): Large-scale monitoring of resistance to coumaphos, amitraz, and pyrethroids in Varroa destructor, Insects, 12(1), 27, doi:10.3390/insects12010027.
- Calatayud F. (2004): Los Fondos Sanitarios, una herramienta útil al servicio de la sanidad apícola, El Colmenar, 74: 32–39.
- Dietemann V. a kol. (2013): Standard methods for varroa research, Journal of Apicultural Research, 52(1), 1–54, doi:10.3896/ibra.1.52.1.09.
- Guideline on veterinary medicinal products controlling Varroa destructor parasitosis in bees, EMA/CVMP/EWP/459883/2008-Rev.1.
- Schneider S., Eisenhardt D., Rademacher E. (2011): Sublethal effects of oxalic acid on Apis mellifera: Changes in behaviour and longevity, Apidologie, 43(2), 218–225, doi:10.1007/s13592-011-0102-0.
- Maggi M. a kol. (2015): A new formulation of oxalic acid for Varroa destructor control, Apidologie, 47(4), 596–605, doi:10.1007/s13592-015-0405-7.



































































































































































