O tom, že má med liečebné účinky, vedeli už naši predkovia, ktorí mu často pripisovali až zázračné vlastnosti. Odjakživa je oceňovaný nielen pre svoju skvelú chuť, ale aj pre svoje liečebné, povzbudzujúce a omladzujúce účinky. Už v dobe kamennej naši prapredkovia vyhľadávali divoké včely, aby získali trochu vzácnej, nažlto sfarbenej, lepkavej hmoty.
V starom Egypte verili, že včely sú slzami boha slnka RA. Vychutnať si lahodnú chuť medu mohli iba vysoko postavené osoby. Med bol totiž veľmi vzácny, drahý a cenový. V papyrovej knihe egyptskej medicíny, ktorá pochádza z obdobia pred 3500 rokmi, je uvedené mnoho receptov na lieky, ktoré obsahujú med. Med nesmel chýbať na pohreboch bohatých a vplyvných ľudí. Aj samotná kráľovná Kleopatra si dopriavala medové masky, aby omladila svoju pleť.
O mede sa môžeme dočítať aj v ďalších lekárskych spisoch z rôznych kútov sveta a rôznych období. V starovekej indickej „Knihe Života“ je popísané, že pri diéte a požívaní elixíru zdravia z medu a mlieka sa dá dožiť až 500 rokov. Starí Indovia, podobne ako v iných častiach sveta, pripisovali medu liečebné a posilňujúce vlastnosti. Med a včelí vosk sú súčasťou tiež starodávnych lekárskych postupov zo starej Číny.
Ak sa pozrieme na európsky kontinent, tak prvé zmienky o mede nájdeme v starom Grécku a Ríme. Aj najvyšší grécky boh Zeus bol živený medovou nymfou Melissou. Hippokrates, Homér alebo Euripides tiež odporúčali med pre jeho liečivé účinky. Pythagoras a jeho nasledovníci sa živili ako vegetariáni a dôležitou súčasťou ich jedálnička bol med. Jedna z legiend dokonca hovorí, že na hrobe Hippokrata sa usadil roj včiel, ktoré produkovali zvláštny med, ktorý liečil detské ochorenia. Medzi rímskych učencov a umelcov, ktorí ocenili vynikajúce vlastnosti medu, patrili napríklad Vergílius, Ovídius, Plínius starší alebo Marcus Terentius Varro. Med bol v Ríme používaný aj pre svoje konzervačné účinky.
Aj v českej histórii sa med objavuje už od výstupu praotca Čecha na horu Říp. Veď aj povedal: „To je tá krásna zem, ktorá oplýva mliekom a medom.“ Od 11. storočia vyvážali české krajiny med, vosk a medovinu do okolitých krajín. V Prahe sa dokonca konali špeciálne medové trhy.
Med má do dnešných dní nezastupiteľnú rolu v domácej kuchyni a liečiteľstve takmer po celom svete. Med je považovaný za kvalitnú surovinu, ktorá má blahodárny vplyv na mnoho chorôb. Medová kultúra je známa takmer vo všetkých štátoch sveta, vo všetkých kultúrach. Včelárstvo sa stalo obľúbeným koníčkom a má určite perspektívu do ďalekej budúcnosti.
