Včelárenie bez rojenia

Moja včelárska cesta sa začala v roku 1966 v Brne, keď som ako študent odchytil roj priamo na električkovej zastávke. Tento roj bol premiestnený do malého úľa určeného na odložence s rámikovou mierou 37×30 cm. Čoskoro nasledovalo rozšírenie o ďalšie dva úle typu „Čechoslovák“. Moju pozornosť si získala kniha Otakara Brennera „Nadstavkový úľ z pohľadu života včelstva“, ktorá vyšla v roku 1968. Následne sa mojím neoceniteľným zdrojom vedomostí stalo jeho podrobnejšie dielo „Zákonitosti života včelstva” (1969). Tieto publikácie zásadne formovali moje ďalšie kroky v oblasti včelárenia. Terajšia reedícia tejto klasickej včelárskej literatúry, ktorú umožnila Evou Pecháčková – prasynovkyňa autora – si medzi súčasnými včelármi našla veľa priaznivcov.

Poznámky k reedícii knihy Otakara Brennera „Zákonitosti života včelstva“

Vo svojej prvej knihe Otakar Brenner kritizoval bežne používaný rámik 39×24 cm, v neskoršom diele ho však sám použil pravdepodobne kvôli vtedajším normám. V knihe o nadstavkovom úli odporúčal zimovanie na deviatich rámikoch s rozmermi 31,6×31,6 cm a s polonadstavkom plným zásob. V druhom diele však uvádza zimovanie na siedmich rámikoch formátu 39×24 cm podľa vtedajších štandardov. V prvej publikácii je dokonca fotografia včelstva obsadeného až dvanástimi vysokými rámikmi.

Medzičasom som pokračoval vo včelárení s dvomi úlmi „Čechoslovák“ a neskôr som si zaobstaral päť nízkonadstavkových úľov podľa Brennerových odporúčaní – s deviatimi plástmi v každom zo šiestich navrhovaných nadstavkov. Tieto úle už mali inovatívne odnímateľné dno s možnosťou výmeny podmetu.

Počas 70. rokov som sa zaoberal výskumom opelenia lucerny prostredníctvom včiel vo Výskumnom ústave krmovinárskom v Troubsku. Prvé tri pokusné včelstvá boli umiestnené v štandardných moravských univerzáloch s jedenástimi rámikmi 39×24 cm. Testované boli i nízkonadstavkové úle s rámikovými mierami 39×17 cm a 42×17 cm, pričom štyri včelstvá som ošetroval podľa metodiky profesora Farrara zo Spojených štátov. Včely v týchto úľoch zimovali s veľmi bohatými zásobami a z tohto experimentu sa neskôr vyvinuli dnešné Optimaly.

Z Brennerových diel som vyťažil poznatky najmä o vývoji včelstiev. Pochopil som, že jedna včela sa z plodu vyliahne najneskôr do 21 dní a samostatne obsadí tri bunky. V jarnom období tak môže množstvo jedincov v úli klesnúť aj na polovicu. Moje skúsenosti ukazujú, že je nutné zabrániť nedostatku priestoru už v ranom jarnom období, nakoľko vnímanie tesného priestoru vyvoláva rojovú náladu a môže viesť k rojeniu. Preto treba pri prvých známkach nedostatku priestoru okamžite pridať ďalší nadstavok – bez ohľadu na aktuálne počasie. Jednou z účinných metód prevencie rojenia, ktorú opisuje aj Brenner, je napríklad zazimovanie s jedným spodným nadstavkom navyše, čím simulujeme prírodné prostredie stromových dutín.

Časom som zistil, že intenzívne rojivosti možno predchádzať poskytnutím priestoru približne 400 dm², čo je dvojnásobok bežne používaného priestoru. Pridanie ďalších nadstavkov musí byť vykonané včas – najlepšie v polovici až koncom apríla. S dostatočným priestorom môžu včely efektívne rozširovať plodisko i ukladať zásoby medu a peľu, čo rieši problém rojenia bez komplikovaných zásahov. V priestranných úľoch dokonca včely spontánne vykonávajú tichú výmenu matiek.

Zistil som, že tradičná plocha 200 dm² je dostatočná pre záložné matky, pri kvalitných matkách z rojových buniek je však potrebný minimálne dvojnásobok (400 dm²).

V 90. rokoch sa stali populárne rôzne typy nadstavkových úľov, ako Optimal, Adamec či Langstroth. Prax dokazuje, že viac uličiek v úli znamená robustnejšie zimné klbko včiel.

Aby sme predišli rojeniu aj dnes, je potrebné najmä po boji s klieštikom Varroa destructor obmedziť priestor približne na veľkosť obsadeného priestoru v jednom nadstavku. Jednoduchým pravidlom na jar ostáva, že po zosilnení včiel musí nasledovať okamžité podstavenie ďalších nadstavkov.

Z časopisu Včelařství spracoval RNDr. Vladimír Ptáček

Odkazy použitej literatúry sú rovnaké ako v českom origináli.