Materská mriežka oddeľuje plodisko od medníka. Článok sa venuje výhodám, obmedzeniam a správnemu umiestneniu pri rôznych úľových zostavách.
Má materská mriežka budúcnosť?
O použití materskej mriežky sa medzi včelármi diskutuje. Podľa pôvodnej úvahy môže mriežka ovplyvniť pohyb včiel medzi nadstavkami; výsledok však závisí od jej konštrukcie, umiestnenia a spôsobu vedenia včelstva.
Mladé včely sa postupne zapájajú do rôznych činností vo včelstve. Autor pôvodného článku upozorňoval aj na význam pohybu včiel a odovzdávania informácií medzi priestormi úľa.
Voľba mriežky závisí od typu úľa, rozmerov rámikov a spôsobu práce. Niektorí včelári ju používajú pri vysokých nadstavkoch, iní v nízkonadstavkových či kombinovaných zostavách pracujú aj bez nej.
Výhody používania materskej mriežky
Pri kontrole rojovej nálady môže byť prehliadka jednoduchšia, pretože matka býva obmedzená na plodisko. Pri správnom umiestnení mriežky možno získať medníkové plásty bez plodu a uľahčiť oddelenie znášok; pred medobraním je aj tak vhodné plásty skontrolovať.
Medníkové plásty bez plodu bývajú svetlejšie a pre vijačku sú spravidla menej atraktívne, ani tie však nie sú automaticky chránené pred škodcami počas skladovania.
Bez mriežky sa matka môže podľa podmienok presúvať aj do horných nadstavkov a zakladať plod medzi zásobami. Usporiadanie plodu a zásob závisí od sily včelstva, počasia a dostupného priestoru.
Mriežky sa používajú aj pri niektorých postupoch chovu matiek; konkrétne umiestnenie závisí od zvoleného spôsobu a typu úľa.
Umiestnenie a priepustnosť mriežky
Pri montáži dodržujte včeliu medzeru medzi mriežkou a rámikmi podľa konštrukcie úľa. Pôvodný článok odporúčal uložiť drôty rovnobežne s rámikmi, aby včely mohli dobre prechádzať. Priepustnosť závisí od vyhotovenia a správneho osadenia kovovej či plastovej mriežky.
Text je inšpirovaný článkom Jindřicha Boháča v časopise Moderný včelár z roku 2005.
