Med môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, podľa jeho pôvodu na kvetový (nektárový) med a na medovicový (lesný) med.
Kvetový med pochádza zo sladkého nektáru kvetov rastlín. Jeho farba je svetlá, v rôznych odtieňoch žltej a hnedej farby. Obsahuje rôzne peľové zrná, ktoré med obohacujú o nepostrádateľné liečivé a povzbudzujúce látky. Tento med je cenený v ľudovom liečiteľstve pre obsah rastlinných hormónov, aromatických látok, éterických olejov a ďalších blahodarných látok. Obsahuje väčšie množstvo jednoduchých cukrov – glukózy a fruktózy, ktoré spôsobujú jeho ľahké kryštalizovanie. Vďaka tomu je ľahko stráviteľný.
Medovicový med nazývaný ako lesný med pochádza z lesných rastlín. Jeho farba je oveľa tmavšia v rôznych odtieňoch hnedej farby. Toto sfarbenie je spôsobené rastlinnými farbivami, obsiahnutými v miazge drevín. Tento med obsahuje fruktózu, dextríny, flavonoidy. Ľudskému telu prospievajú hlavne vďaka veľkému obsahu minerálnych látok (draslíka, fosforu, horčíka), stopových prvkov a baktericídne pôsobiacich látok.
Okrem toho existuje celý rad rôznych miešaných medov, ktoré obsahujú oba tieto druhy medu. Sú veľmi obľúbené, pretože majú výhody oboch druhov, a navyše sa dá dobre riadiť ich chuť, vôňa aj farba podľa podielu kvetového a medovicového medu.
Toto označenie môžete nájsť na všetkých medoch, či už kupovaných v obchode alebo priamo od včelárov. Ak sa však o med zaujímate viac, toto delenie vám v žiadnom prípade nemôže stačiť. Každý med má totiž svoju typickú vôňu, chuť, farbu a konzistenciu, a to podľa miesta jeho pôvodu. Med môžeme ďalej rozdeľovať podľa typu jeho spracovania.
Vytočený med sa získava odberom zo včelích plástov pomocou odviečkovaných plástov v zariadení zvanom medomet. Táto metóda sa využíva pre výrobu väčšiny medu.
Pastový med získame kryštalizáciou medu, ktorý sa potom drví medzi dvoma, väčšinou mramorovými, kolesami. Med sa ďalej upravuje do pastelovej konzistencie. Dajme, že to sa deje bez akýchkoľvek chemických prísad.
Plástečkový med je med, ktorý sa predáva v uzavretých plástoch alebo častí plástov tak, ako ho včely uložili a zaviečkovali.
Vykapaný med získame vykapaním odviečkovaných plástov.
Lisovaný med sa získava, ak odber vykonáme lisovaním plástov za použitia mierneho tepla. Teplota musí byť stále nižšia ako 45 °C, aby nedošlo k znehodnoteniu medu.
Dajme ešte, že väčšina medu sa získava pomocou vytáčania. Ak je med spracovaný inou z vyššie uvedených metód, musí to byť uvedené na etikete obalu.
Medy môžeme ďalej deliť podľa konkrétnych rastlín, ktoré obsahujú. Väčšina medov je však jedinečnou kombináciou mnohých rastlín, podľa miesta pôvodu. Medzi najznámejšie patria napríklad medy z rastlín:
Agát – Agátový med je bezfarebný až ľahko nažltlý. Má výraznú chuť a vôňu po agátových kvetoch. Agátový med zostáva, ako jeden z mála, dlho tekutý a nemá tendenciu rýchlo kryštalizovať.
Lipa – Lipový med patrí v našich zemepisných šírkach medzi najkvalitnejší a najobľúbenejší med. Býva zlatožltý až číry. Má jedinečnú chuť a vôňu po lipových kvetoch. Po kryštalizovaní má hrubú konzistenciu.
Luční květy – Veľmi častý typ medu, ktorý obsahuje zmes viacerých lúčnych rastlín. Najčastejšie z neho môžeme cítiť maliny alebo ostružiny. Často obsahuje aj časť medovicového medu, vďaka čomu má tmavšiu farbu.
Ovocné stromy – Med z ovocných stromov je ľahko nažltlý. Veľmi obľúbený pre svoju farbu a chuť. Má tendenciu rýchlo kryštalizovať.
Repkový olej – Med z repky olejky a ďalších kapustovitých rastlín, ako horčica, je krásne žltý. Rýchlo a ochotne kryštalizuje, a to v celom svojom objeme. Obsahuje brasiny, látky s protirakovinovými účinkami. Tento med sa hodí na pastovanie.
Vres – Vresový med sa považuje za jeden z najlepších medov. Má červenohnedú farbu, výraznú chuť aj vôňu. Má gélovú viskóznu konzistenciu, často obsahuje bublinky vzduchu. Po zamiešaní na krátku chvíľu takmer ztekutie, potom postupne opäť zgelovatí.
Pohanka – Pohánkový med je nahnedlej farby. Nemá príjemnú vôňu, aj tak je však vyhľadávaný. Najmä v Poľsku, na Ukrajine a v Rusku je cenený pre svoje liečivé účinky. Často sa používa pri pečení pečiva, ktoré potom zostáva dlho vláčne.
Med je skutočnou pochúťkou, a zaradiť každý do príslušnej kategórie je veľmi zložité. Ak nakupujete medy od rôznych včelárov, určite viete, že každý med chutí inak. Preto si o obľube vášho medu musíte rozhodnúť sami. Medy sa hodnotia podľa niekoľkých kritérií, medzi ktoré patrí chuť, vôňa, farba a konzistencia.
Vlastnosti medu
Chuť – pri chuti sa hodnotí predovšetkým sladkosť, typická pre rôzne druhy medu. Výrazne odlišnú chuť majú medy medovicové, ktoré sú u nás veľmi obľúbené práve pre svoju chuť.
Vôňa – Býva viac či menej výrazná, typicky medová, s buketom kvetov a rastlín, ktoré sa nachádzajú v okolí úľov. Aróma sa môže stratiť pri dlhom, alebo zlom skladovaní, alebo zohrievaní na vyššiu teplotu.
Farba – Medy majú rôznu škálu odtieňov od takmer vodovej (agátové medy) až po tmavo hnedé (medovicové medy). Väčšina medov má farbu v odtieni žltej, kryštalizované medy potom bývajú oveľa svetlejšie.
Konzistencia (textúra) – Tekutejšie bývajú medy medovicové, ktoré bývajú viskóznejšie, alebo napríklad agátové, ktoré sú riedke. Rôzna býva konzistencia u kryštalizovaných medov. Niektoré sú hrubé (lipový med), iné môžu byť jemne kryštalizované a rozplývajúce sa (repkový a ďatelinový med).
