Najstaršie doklady o chove včiel pochádzajú z Egypta z obdobia približne 4 000 rokov pred naším letopočtom. Včely chovali v hlinených ležanoch valcovitého tvaru. V Európe je ako prvé historicky doložené takzvané lesné včelárstvo. Med bol odoberaný divoko žijúcim včelstvám v dutinách stromov, tzv. brtiach. Brtníctvo prešlo od praveku výrazným technologickým vývojom. Pri odbere medových plástov prestali byť včelstvá postupne ničené. Včelári pracovali s radom pomôcok, používali dymáky a kukly, sami pripravovali vhodné dutiny - brte a spoznávali život včiel. Podstatným medzníkom bolo premiestnenie časti stromu so včelami do blízkosti obydlia. Napodobením prírodných dutín v stromoch vznikali prvé špalkové úle - stojany a ležany, ktorých počet sa postupne na našom území rozrastal až v 15. a 16. storočí prekročil množstvo letných brtí. Z toho obdobia sú doložené aj prvé debnové úle a kláty na našom území. Išlo prevažne o úle nedeliteľné s nepohyblivým dielom, dielo bolo spevnené pomocou krížov alebo drevených paličiek.
V druhej polovici 18. storočia vznikli vo Francúzsku úle deliteľné. Bola to skladacia konštrukcia z jednotlivých debničiek. Aj keď táto skladacia konštrukcia tvoriaca jeden úľ bola skrytá celistvým plášťom, umožnila lepšiu prácu so včelstvom a úpravu priestoru podľa aktuálnej potreby. Tento systém včelárenia sa rýchlo rozšíril po celej Európe. V našich krajinách túto myšlienku prevzal, doplnil a propagoval Josef Antonín Janiš.
Ďalším pokrokom vo včelárení bolo zostrojenie samostatného rámika v rokoch 1813-1814 autorom P. I. Prokopovičom. V našich krajinách použili Jan Wunder a v poľskom Sliezsku Jan Dzierzon v 40. rokoch 19. storočia pohyblivú hornú lištu, na ktorú bol upevnený plást. Z ich riešení vyšiel August Berlepsch. Ten v roku 1855 znovu zostrojil rámik pre plást, ktorý sa v tejto dobe rozšíril. P. I. Prokopovičovi patrí aj prvenstvo v konštrukcii matečnej mriežky.
U nás na prácu J. A. Janiša nadviazal po päťdesiatich rokoch svojím zostavením nadstavkových úľov Jan Nepomuk Oettl. Oettlove úle boli zo slamy, s pohyblivými lištami a celými rámikmi. Napriek všetkým novotám však väčšina včelárov zotrvávala pri tradičných špalkových úľoch, prípadne postupne prechádzala na nedeliteľné, zozadu prístupné úle novšieho vyhotovenia (Wunderov úľ, Moravský spolkový úľ, Dzierzonov úľ a pod.). Medzitým v roku 1851 vystúpil v USA Lorenzo Langstroth s nadstavkovým úľom vlastnej konštrukcie. Jeho konštrukcia ovplyvnila neskorší vývoj úľov vo veľkej časti sveta. K nám sa myšlienky o Langstrothoch dostali na konci 19. storočia, teda 100 rokov po Janišovi. Výsledkom diskusií, ktoré vyvolali, bolo schválenie jednotnej rámikovej miery 39 x 24 cm na zjazde včelárov v Brne roku 1904.
V priebehu druhej polovice 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa symbolom stredoeurópskeho včelárstva stal nedeliteľný úľ prístupný zozadu. Snahy pokrokových včelárov skončili podobou kompromisov známych ako Švarcov budenčák, pražan, gestrung či univerzál. Snahy o zmenu rámikovej miery vyvrcholili výrobou Univerzálu II a Škvařilova úľa rámikovej miery 39 x 30 cm. Podľa údajov Zemského ústredia včelárskych spolkov v Čechách z roku 1934 členovia používali celkom sto deväť rôznych typov rámikov úľov.
V roku 1959 bola komisiou pod vedením prof. Boleslava Tomšíka prijatá jednotná miera rámikov 37 x 30 cm. Na jej základe bol skonštruovaný a v roku 1960 schválený Jednotný úľ Čechoslovák. Mal v československých krajinách nahradiť najrozšírenejší rozmer 39 x 24 cm a na Slovensku rozmer 42 x 27,5 cm. Avšak kvôli tradičnému konzervativizmu včelárov nenahradil čechoslovák najrozšírenejšie úle na území dnešného Česka a Slovenska. V oboch krajinách pribudol nový typ úľa s ďalšou rámikovou mierou. Úľ si medzi včelármi získal pre svoju veľkosť plástovej plochy a solídnu konštrukciu svojich stúpencov. Vhodný je skôr pre tradičné ako pre nadstavkové včelárenie.
Do vývoja úľov významne zasiahlo aj budovanie včelárstva v podnikoch socialistického sektora v rokoch 1950 - 1989. Spočiatku boli vyrábané úle Lesany a Pětiletky pre stabilné stanovište, neskôr Tachovský nadstavkový úľ pre veľkovýrobný spôsob ošetrovania včelstiev a kočovanie. Všetky tieto úle mali v jednom nadstavku deväť rámikov 39 x 24 cm na studenú stavbu. Veľkochov Třeboň včeláril v nadstavkovom úli s rámikovou mierou 39 x 27,5 cm v nadstavkoch na jedenásť rámikov konštruovaných pre kočovanie.
Niektorí naši včelári začali po roku 1970 overovať použitie nízkonadstavkových úľov. Snahou bolo nahradiť v týchto systémoch manipuláciu s jednotlivými plástmi manipuláciou s celými nadstavkami a chovať voľne rozvinuté včelstvá bez obmedzovania matky matečnou mriežkou. Tieto požiadavky spĺňali úľové systémy typu Optimal a Slezan.
Dôležitým medzníkom vo vývoji a výrobe úľov v Českej republike sa stal rok 1985. Z iniciatívy racionalizačnej komisie Ústredného výboru Českého zväzu včelárov bola zastavená produkcia úľov Budenčák a Moravský univerzál. Vo výrobe zostali Tachovský úľ a úľ Čechoslovák. Oba prešli podstatnými úpravami. Na trh novo prišiel tenkostenný nadstavkový úľ. Všetky tri typy úľov majú odnímateľné dno s desaťcentimetrovým podmetom a vetraním.
