Sršeň ázijský (Vespa velutina) sa na území Česka objavil po prvýkrát v októbri minulého roka v oblasti Plzne. Posledný potvrdený nález pochádza z februára tohto roka, keď bol tento invázny druh zaznamenaný v lokalite Hrádek u Rokycan. Sršeň sa rýchlo šíri naprieč Európou a predstavuje vážnu hrozbu najmä pre včelárstvo, ale rovnako aj pre celkovú biodiverzitu v prírode, keďže sa agresívne živí nielen včelami medonosnými, ale aj ďalším užitočným hmyzom.
Riaditeľ Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR František Pelc zdôrazňuje, že zásadným faktorom prenosu sršňa ázijského je tranzitná doprava zo západnej Európy, najmä pozdĺž diaľnice D5. „Denne po diaľnici D5 prejdú stovky nákladných vozidiel zo zón, kde sa už sršeň ázijský etabloval. Každý nákladný priestor môže skrývať jedinca, ktorý sa môže nekontrolovateľne rozšíriť do okolitej krajiny,“ uvádza Pelc.
Prečo je sršeň ázijský taký nebezpečný pre včelie spoločenstvá?
Sršeň Vespa velutina útočí premyslene a organizovane predovšetkým na včelie úle, čo má za následok rýchle ničenie zdravých včelstiev. Straty včelárov sú ekonomicky veľmi náročné, hlavne vzhľadom na vysokú hodnotu medonosných včiel. Tento úbytok nezasahuje len včelárov, ale aj poľnohospodárov a ovocinárov, keďže včely zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri opeľovaní rastlín, stromov a poľnohospodárskych plodín.
Okrem ekonomických strát rastie aj riziko pre obyvateľstvo. Tam, kde je výskyt sršňa ázijského vyšší, hrozí zvýšené riziko bodnutí a zdravotných komplikácií, čím je ohrozená verejná bezpečnosť.
Špeciálne pasce vyvinuté vedcami zo Západočeskej univerzity v Plzni
Výskumníci Regionálneho technologického inštitútu Strojníckej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni v spolupráci s Agentúrou ochrany prírody a krajiny ČR vyvinuli pokrokové pasce určené na monitoring sršňa ázijského. Tieto pasce sa už postupne inštalujú na vybraných miestach v Plzenskom kraji, aby bolo možné čo najskôr zachytiť prípadný nový výskyt invázneho druhu.
Jan Řehoř, riaditeľ RTI, uviedol: „Naším cieľom je ochrániť včelstvá a minimalizovať dopady na biodiverzitu. Pre zaistenie vysokej účinnosti pascí vykonávame intenzívny výskum. Aktuálne už pracujeme s prvou sériou dvadsiatich pascí, pričom do budúcnosti plánujeme počet zvýšiť až na osemdesiat kusov, ktoré budú rozmiestnené v rizikových oblastiach v úzkej spolupráci s miestnymi včelármi.“
Technológia výroby a dizajn pascí
Pasce sa vyrábajú moderným spôsobom – najprv sú navrhované technológiou 3D tlače, neskôr sa ich výroba presúva do foriem na vstrekolisoch. Súčasná verzia pascí má podobu malej plastovej škatuľky s hranou približne 10 cm. Táto pasca obsahuje rôzne otvory, ktorých veľkosť je špeciálne navrhnutá tak, aby umožnila sršni vletieť dovnútra, no zároveň mu zabránila vyletieť späť. Okrem toho je opatrená menšími bočnými otvormi, cez ktoré môže z pasce uniknúť iný náhodne chytený hmyz.
Vedci podľa Jána Řehoře ďalej testujú rozličné varianty biomateriálov, povrchov a farebných odtieňov s cieľom eliminovať nežiaduce vplyvy na ďalší užitočný hmyz.
Lákadlová kvapalina: zmes piva, vína, sirupu či medu
Efektivita pasce spočíva v špeciálnej návnade, ktorá silne láka sršne. Ide o roztok zložený zo sladkého sirupu alebo medu, do ktorého je pridaný alkoholický nápoj – zvyčajne pivo alebo víno. „Pridaním alkoholu chceme odradiť včely a trúdov, aby sa minimalizovali straty užitočného hmyzu,“ upresňuje Tomáš Görner z AOPK ČR.
Osveta a spolupráca na všetkých úrovniach – kľúč k úspechu
Pri inštalácii jednej z prvých pascí sa zúčastnil aj minister životného prostredia Petr Hladík, ktorý považuje celú iniciatívu za významný krok k ochrane včelstiev a biodiverzity. „Je zásadné informovať všetkých – včelárov, verejnosť i ďalšie zodpovedné osoby o rizikách, ktoré sršeň ázijský predstavuje. Iba vďaka širokej osvete a vzdelávaniu môžeme efektívne zabrániť šíreniu tohto nebezpečného druhu na našom území,“ uviedol minister.
Do budúcnosti je cieľom vedcov rozšíriť využitie pascí nielen po celom Česku, ale prípadne aj do zahraničia, kde sršeň spôsobuje rovnaké problémy.
Ako fungujú pasce na sršne?
Pasce sú plastové škatuľky s rozmerom približne 10 cm, so vstupným otvorom okolo 8 mm, ktorým môžu sršne vlietnuť dnu. Špeciálne menšie bočné otvory s priemerom približne 6 mm sú navrhnuté tak, aby drobnejší hmyz mohol uniknúť. V pasci je nádobka s lákadlom: zmes sladkého sirupu alebo medu s pivom či vínom. Alkohol odpudzuje včely a čmeliaky, čím sa znižuje počet neúmyselne odchyteného užitočného hmyzu.
Rozmiestňovanie pascí v spolupráci s včelármi
V prvej fáze projektu bude rozmiestnených dvadsať pascí na rôznych miestach Plzenského kraja. Finálnym cieľom je inštalácia približne osemdesiatich pascí, pričom každá z nich bude zverená konkrétnemu včelárovi, ktorý bude pasce pravidelne kontrolovať a pomôže odborníkom v prípade zachytenia sršňa ázijského identifikovať a následne zlikvidovať blízke hniezda.
Ochrana pred sršňom je spoločná vec – zapájajú sa aj inštitúcie a verejnosť
S definovaním efektívnej ochrany pred sršňom ázijským pomáhajú aj rôzne inštitúcie. Spolu so Západočeskou univerzitou a Agentúrou ochrany prírody a krajiny ČR sa aktívne zapájajú Západočeské múzeum v Plzni a Ministerstvo životného prostredia.
Podľa ministra životného prostredia Petra Hladíka je základom vytvoriť v spoločnosti pohotovú informovanosť a naučiť občanov identifikovať a správne hlásiť výskyt sršňa ázijského. Len tak môžu odborníci rýchlo reagovať a hrozbu zastaviť hneď v začiatkoch.
Strategický plán eradikácie sršňa ázijského v ČR
Ministerstvo životného prostredia v spolupráci s odborníkmi pripravilo komplexný Plán eradikácie sršňa ázijského. Tento plán sa pravidelne aktualizuje podľa vývoja situácie a presne definuje formy spolupráce zainteresovaných včelárov, hasičov, odborníkov i zástupcov verejnosti počas jednotlivých zásahov.
Osveta verejnosti je cestou k úspechu
Vedľa technických opatrení spočíva hlavná cesta k úspechu v dôkladnej osvete a vzdelávaní verejnosti. Je potrebné, aby občania vedeli bezpečne rozpoznať sršňa ázijského a vedeli, ako v prípade výskytu správne a rýchlo postupovať.
Zdroj: časopis Včelárstvo.
