Životný cyklus a hniezdenie čmeliakov

Na jar, keď sa prostredie oteplí, prebúdzajú sa samičky čmeliakov zo svojich zimných úkrytov. Dokážu zvýšiť svoju telesnú teplotu vibráciou svalstva hrudníka, a tak vzlietnuť dokonca aj bez predchádzajúceho napitia nektáru. Zdroj energie im poskytuje tukové tkanivo uložené v brušku. Nie je však ničím výnimočným, ak sa rady vyhrievajú na prvom jarnom slniečku.

Začiatkom jari najskoršie druhy čmeliakov vyletujú za potravou na kvitnúce vŕby, hluchavky alebo mirabelky, kde zbierajú nektár i peľ. Peľ je mimoriadne dôležitý pre vývoj vajíčok. Keď matka začína zbierať peľ do svojich charakteristických „peľových košíčkov“ na zadných nohách, je to prvý znak toho, že už uvažuje nad založením hniezda. V tomto období začínajú čmeliaky intenzívne hľadať vhodné miesto pre svoje nové sídlo.

Čmeliaky majú špecifické požiadavky na teplotu hniezda. Často využívajú opustené hniezda po myšiach s mäkkým výstelkom, ale niektorým druhom vyhovuje aj hniezdenie v dutinách stromov po vtákoch a veveričkách alebo dokonca priamo v machu či tráve.

Budovanie a starostlivosť o čmeliačie hniezdo

V komfortnom čmeliačom hniezde samička vytvára ideálne prostredie pre budúce pokolenie. Najskôr upravuje miesto tak, aby vznikla malá komôrka prispôsobená jej veľkosti, prístupná úzkou chodbou vedúcou cez mäkký materiál hniezda. Komôrku pravidelne zvlažuje nektárom, čím zabezpečuje ideálnu vlhkosť a vytvára zásobáreň cukrovej energie.

Keď rastie jej energetická spotreba, samička začína produkovať vosk cez voskové žľazy na brušku. Tento vosk potom využíva na formovanie malej nádobky na nektár a drobných kalíškov pre 6 až 9 vajíčok. Po nakladení vajíčok sa usadí na plodových bunkách, ktoré udržuje zahriate svojím telom. Hniezdo opúšťa len v prípade, že potrebuje doplniť zásoby potravy.

Z vajíčok sa približne po troch dňoch liahnu malé larvy. Rastú vďaka energii získanej z nektáru a bielkovinám z peľu, ktorý pre ne matka veľmi starostlivo zbiera. Larvy postupne rastú a splietajú okolo seba zamatový hodvábny kokon. Pri ich vývoji matka vosk z týchto kokonov opäť využíva pri stavbe ďalších buniek pre nastávajúcu generáciu.

Dospelé robotnice, ktoré sa vyliahnu po 21 dňoch (v závislosti od teploty), pomáhajú svojej matke v starostlivosti o hniezdo. Z kokónov sa postupne vytvárajú zásobárne nektáru, ktorý sa mení na med. Robotnice majú na starosti zabezpečenie potravy, obranu, čistenie a termoreguláciu celého hniezda.

Orientácia a vývoj v čmeliačom hniezde

Keď mladé robotnice prvýkrát opúšťajú hniezdo, starostlivo si svoju polohu zapamätajú. Počas prvých letov sa niekoľkokrát otáčajú a pozorujú vstup do hniezda. To im umožňuje presnú orientáciu pri návrate naspäť. Robotnice čmeliakov sú známe tým, že prinesený peľ uskladnia v špeciálnych voskových bunkách alebo pohárikoch. Táto procedúra je dôležitá na podporu rastu samcov a mladých matiek, ktoré sa objavujú neskôr v sezóne.

Sezóna prezimovaných matiek čmeliakov

Prezimované matky čmeliakov sa objavujú podľa druhu v rôznych obdobiach. Skoré druhy, akými sú čmeliaky hájové, lúčne, vŕbové či zemné, sa objavujú skoro na jar. Nasledujú čmeliaky záhradné, roľné, lesné a lúčne. Postupne, ako kvitnú rôzne rastliny (napríklad púpavy či ďatelina), objavujú sa ďalšie druhy čmeliakov. Ich výskyt trvá približne tri týždne a je značne ovplyvnený geografickou lokalitou a nadmorskou výškou.

Čmeliaky sú významnými opeľovačmi, mimoriadne užitočnými napríklad pri opeľovaní ďateliny. Preto nachádzajú využitie aj v skleníkoch alebo izolátoroch, kde slúžia na opeľovanie šľachtených plodín, ako sú rajčiaky.

Nebezpečenstvá pre čmeliaky a možnosti ochrany

Čmeliaky ohrozujú rôzne druhy škodcov, ako napríklad parazit Melitobia acasta alebo zavíjače ako Aphomia sociella. Proti týmto nebezpečenstvám je vhodné používať česnové klapky, ktoré bránia prenikaniu nežiaduceho hmyzu do úľov.

Preklad podľa článku RNDr. Vladimíra Ptáčka z časopisu Včelárstvo.