Pranostika na február hovorí: Na Hromnice o hodinu viac (2. 2.). Začiatkom februára je deň dlhší ako na Vianoce a svetla pribúda. Ku koncu mesiaca môže oteplenie umožniť prvé opatrné zásahy do včelstiev.
Zásahy do včelstva a práce na včelnici
Vo februári pokračujeme v priebežnej kontrole včelnice podobne ako v januári – najmä po snežení. Zasnežené letáče včas očistíme, aby nezamrzli a do úľa mohol prúdiť vzduch.
Hneď ako sa objavia teplé slnečné dni, sledujeme prelety. Kto používa úľovú váhu, môže pri preletoch pozorovať zmeny hmotnosti a zároveň aj postupne sa zrýchľujúci úbytok zásob. Pred preletmi je vhodné mať priestor pred úľmi uprataný a ideálne bez snehu – včely, ktoré pristanú do snehu, môžu prechladnúť a už sa do úľa nevrátia.
Podľa sily preletu (ak sme pri ňom boli) si naplánujeme prípadné zásahy. Tie vykonávame až po preletoch a vždy len pri priaznivých podmienkach.
Komorovanie (zužovanie) koncom februára
Ak to počasie a stav včelstva dovolí, možno koncom februára zúžiť priestor slabšieho včelstva (komorovať). Zmenšenie priestoru môže pomôcť s udržiavaním tepla; samo osebe však nenahrádza diagnostiku a riešenie chorôb. Podľa potreby možno zatepliť aj strop úľa.
Zužovanie sa vykonáva pomocou zateplenej komorovacej (Blinovovej) prepážky, ideálne s otvorom približne 30 mm pre prechod včiel medzi zateplenou a nezateplenou časťou úľa.
Blinovovu prepážku možno vyrobiť z rámika vyplneného polystyrénom. Proti vykusovaniu sa izolácia často chráni sololitom, ktorý prekrýva bočné lišty asi o 2 mm a tým obmedzuje únik tepla. Do sololitu sa vyvŕta otvor (napr. 32 mm) a vlepuje sa polyetylénová trubka. Pri použití kvalitnejšieho polystyrénu možno sololit vynechať alebo ho nahradiť alobalom.
Cieľom komorovania je prispôsobiť priestor sile včelstva a zachovať včelám prístup k potrave. V obsadenej časti musí zostať:
- plást s peľom (typicky krajný plást),
- dostatok miesta pre kladenie matky,
- časť zásob.
Pri zužovaní možno použiť dve prepážky a časť zásobných plástov umiestniť vedľa nich. Dostatočné zásoby však musia zostať v dosahu chumáča aj počas chladu. Komorovanie sa môže týkať napríklad oddelkov.
Plánovanie nákupov na sezónu
Už vo februári možno plánovať nákup včelstiev a matiek. Od predávajúceho žiadajte dostupné doklady o zdravotnom stave pôvodného stanovišťa. Požiadavky na vyšetrenia a presuny sa v jednotlivých krajinách líšia; zvlášť v ochranných pásmach si ich overte u príslušnej veterinárnej správy.
Ošetrovanie
Vyšetrenie zimného meliva môže pomôcť pri sledovaní klieštika, jeho výsledok však treba hodnotiť spolu s ďalším monitoringom. V Českej republike bolo v roku 2026 plošné povinné vyšetrenie zimného meliva na varroózu zrušené; dobrovoľné vyšetrenie hradí chovateľ. Prípadné miestne opatrenia si overte u veterinárnej správy.
Ak zdravotný stav a výsledky monitoringu vyžadujú ošetrenie proti varroóze, použite povolený veterinárny liek podľa príbalovej informácie. Spôsob aplikácie, teplotu a termín určuje konkrétny prípravok a odporúčanie veterinára. Veďte záznamy o ošetrení včelstiev.

Vyšetrenia pri premiestňovaní včiel: Slovensko a Česko
Na Slovensku plán ŠVPS na rok 2026 stanovuje vyšetrenie meliva na spóry moru včelieho plodu u chovateľov matiek pred ich predajom a u kočujúcich včelstiev pred kočovaním. Zmesná vzorka môže zahŕňať najviac 25 úľov. Ide o inú chorobu než hniloba včelieho plodu.
V Českej republike metodika na rok 2026 stanovila pred premiestnením včiel vrátane matiek alebo včelstiev na vzdialenosť väčšiu ako 3 km vyšetrenie na mor aj hnilobu včelieho plodu. Pri hnilobe sa melivo odoberá z podložiek vložených najmenej 14 dní; jedna zmesná vzorka môže zahŕňať najviac 10 včelstiev. Vyšetrenia platia v príslušnom kalendárnom roku.
Aktuálne podmienky vrátane ochranných pásiem a prípadného cezhraničného presunu si overte u príslušnej veterinárnej správy.
Výroba rámikov
Súčasťou dobrej včelárskej praxe je pravidelná obnova plástového diela. V plodisku je vhodné každý rok vymeniť približne tretinu rámikov, aby v úli nezostávalo dielo staršie ako tri roky. Prináša to lepšiu hygienu včelstva aj čistejšiu prevádzku v úli.
Rámiky pre obnovu získavame buď znovupoužitím po vytavení starého diela, alebo výrobou nových. Ak je rámik po vytavení stále pevný a rovný, oplatí sa ho dezinfikovať, opraviť a znovu osadiť medzistienkou.
Koľko rámikov je potrebných ročne
Pri päťdesiatich včelstvách na Adamcovej miere 39 × 24 (plodisko v dvoch jedenásťrámikových nástavcoch) vychádza ročná obmena približne na 350 rámikov. Z toho mám obvykle okolo 150 rámikov opakovane použiteľných a približne 200 rámikov vyrábam nových. To v praxi znamená vyvŕtať zhruba 800 otvorov do horných líšt a 800 otvorov do spodných líšt.
Pre porovnanie: pri desiatich včelstvách počítajte asi so 70 rámikmi na výmenu ročne, z toho približne 40 nových (cca 320 otvorov).
Rámiky v medníku
V medníku používam panenské dielo na rámikovej miere 39 × 15. Rámiky preto bežne neobnovujem „na vek“, ale mením ich hlavne pri poškodení. Ročne tak vyrábam len malé množstvo.

Ako vyrobiť nový drevený rámik z prírezov
Ak vyrábate rámiky z nakúpených prírezov, čakajú vás spravidla štyri kroky: navŕtanie, zbíjanie, drôtovanie a podľa potreby aj montáž rozperiek. Následne prichádza zatavenie medzistienok.
Vŕtanie líšt
Vŕtanie možno riešiť niekoľkými spôsobmi:
- Vŕtačkou (ideálne stolnou alebo stĺpovou)
- Dierovačom
- Dierovacím prípravkom
- Pri nízkych rámikoch sa vŕtanie nemusí robiť, ak sa medzistienka vkladá do drážky
- Alternatívou môžu byť plastové držiaky alebo sponkovanie drôtikov
Osobne používam stĺpovú vŕtačku, pretože ju využijem aj na iné práce. Vŕtam na priemer 2 mm.
Vŕtanie vŕtačkou
Výhody:
- v prípade poruchy sa dá ľahko nahradiť
- pri vhodnom upnutí možno vŕtať viac líšt súčasne
- nízka fyzická námaha
Nevýhody:
- nižšia produktivita oproti špecializovaným prípravkom
- vyššia obstarávacia cena
Vŕtanie dierovačom
Dierovač býva osadený ihlou (napr. 2,5 mm), ktorá lištu v danom mieste prepichne. Ovláda sa ručnou pákou. Existujú aj ručné dierovačky, ktoré zvládnu 4 otvory naraz (univerzálne nastaviteľné).
Výhody:
- bez potreby elektrickej energie
- malé, skladné
- nižšia cena (orientačné ceny pri príprave článku: jednoduché okolo 500 Kč, štvorotvorové cca 1 700 Kč)
- dlhá životnosť, výmenné ihly
Nevýhody:
- jednoúčelové použitie
- pri základných typoch sa dieruje po jednej diere
- nižšia produktivita
- vyššia fyzická náročnosť
Vŕtanie dierovacím prípravkom
Pre hobby prevádzku sa ponúkajú aj dierovacie prípravky. Jeden variant využíva hlavičky s upnutými vrtákmi a bežnú vŕtačku – rozstup otvorov ale obmedzuje konštrukcia (napr. dĺžka remeňov). Druhá možnosť je riešenie so samostatnými motormi alebo mikrovŕtačkami. To býva rýchle a dobre nastaviteľné, vyžaduje však zdroj s napätím a výkonom zodpovedajúcimi použitému zariadeniu (napríklad 24 V).
Výhody:
- vysoká produktivita
- vŕtanie štyroch otvorov naraz
- minimálna fyzická námaha
Nevýhody:
- jednoúčelové zariadenie, ktoré je potrebné skladovať
- často nutnosť ďalšej výbavy (napájací zdroj/trafo alebo vŕtačka)
- vyššia obstarávacia cena (v čase prípravy článku orientačne od 3 500 Kč bez zdroja)
- závislosť na elektrine alebo aku náradí
Zbíjanie (stĺkanie) rámikov
Po navŕtaní nasleduje zostavenie rámika. Možnosti sú:
- stĺkacia forma na jeden rámik
- stĺkacia forma na viac rámikov
- zbíjanie „v ruke“ (pri nízkych rámikoch to ide pomerne ľahko)
- automatické stroje na zbíjanie rámikov
Skôr som používal formu na jeden rámik (v čase prípravy článku približne do 400 Kč). Pri upevnení na stenu a s dvoma sponkovačkami je to funkčné riešenie. Dnes zbíjam vo forme pre päť rámikov: do formy zoradím bočné lišty, priložím hornú lištu a zosponkujem. Následne polotovar vyberiem, otočím a ihneď pripevním spodnú lištu.
Pri výrobe rámikov 39 × 15 používam vo forme vymedzovacie doštičky (napr. dĺžky 125 mm), aby krátke bočné lišty správne dosadli. Na zbíjanie používam pneumatickú sponkovaciu pištoľ, sponky 32 mm (šírka 5,7 mm). Každý spoj istím dvoma sponkami, teda približne 8 sponiek na rámik.
Drôtovanie
Ďalším krokom je drôtovanie. Používam nerezový drôtik – je pevnejší, aj keď sa s ním pracuje o niečo horšie. Vysoké rámiky drôtujem zhora dolu, čo zvyšuje pevnosť pri rozoberaní diela.
Pri napínaní drôtika zvlnkovačom je potrebné dbať, aby sa neprehýbala spodná lišta. Konce drôtika zaisťujem klincami a kladivom, prípadne ich možno prichytiť aj malou sponkou.
Vydrôtované rámiky ukladám do nástavcov bez rozperiek; do jedného nástavca sa mi vojde zhruba 14 rámikov. Rozperky natĺkam až tesne pred vložením do plodiska – ručne do bočnej lišty (klinec cca 32 mm). Rozperky na bočnej lište potom pri rozoberaní plástov menej poškodzujú susedné dielo.
Rozostupy v medníku bez rozperiek
Na nízkych rámikoch 39 × 15 rozperky nepoužívam. Rozostupy v medníku zoraďujem jednoducho „palcom“. V plnej sezóne mám v jedenásťrámikovom medníku obvykle 10 rámikov – práca pri odviečkovaní je rýchlejšia a zároveň získam viac vosku.
Skúšal som aj hrebene namiesto rozperiek, ale nástavce s hrebeňmi sa horšie oškrabávajú, preto som od tohto variantu ustúpil.
Zatavenie medzistienok
Posledným krokom je zatavenie medzistienok. Robím to najčastejšie deň pred vložením rámikov do včelstva.
Autor: Ing. Václav Horčic, Ph.D.; časopis Včelárstvo



































































































































































